Bielkoviny budúcnosti

Viac ako 2 miliardy ľudí na planéte má hmyz ako jednu zo základných potravín. Obyvatelia väčšiny častí Ázie a Afriky, dokonca aj Južnej a Strednej Ameriky, zahŕňali hmyz ako základ svojho jedálnička po celé generácie. Hoci je hmyz ako potravina v ázijských krajinách takmer základ, v Európe si na konzumáciu hmyzu ešte len zvykáme. Jedným z dôvodov je aj to, že až v roku 2018 sa stal hmyz oficiálne povolenou potravinou v rámci Európskej únie. Dovtedy bol povolený iba v rámci degustačných festivalov.

Hmyzia budúcnosť

Záznamy o konzumácie hmyzu na území Severnej Ameriky a Mexika sa datujú až na 2,5 milióna rokov späť. Okolo roku 10 000 pred n. l. začali ľudia pestovať plodiny a chovať dobytok. Zhruba v tom čase ľudia pravdepodobne začali o hmyze uvažovať skôr ako o škodcoch, ktorí im môžu zničiť potravu, než ako o potravine samotnej. Medzi európske krajiny, ktoré mali na konzumáciu hmyzu blízko patria staroveké Grécko a Rím. Nielenže boli cenným zdrojom potravy, ale dokonca bol hmyz označovaný ako delikatesa. Hoci je človek všežravec a hmyz patril už v praveku medzi základnú skupinu potravín, dnes majú európske krajiny k hmyzu viac ako ďaleko.

Keďže populácia ľudstva na planéte je neustále na vzostupe, odborníci sa zaoberajú otázkou, či planéta zvládne také množstvo ľudí uživiť. Podľa Svetovej banky sa očakáva, že sa svetová populácia do roku 2050 zvýši na 9 miliárd, čo znamená, že potrebujeme produkovať približne o 50% viac potravín, aby sme uživili ďalšie 2 miliardy ľudí. Z toho vyplýva, že je potrebné zabezpečiť alternatívny zdroj potravy. Jedlý hmyz považujú mnohí za kľúč, ako nielen zastaviť počet ľudí umierajúcich ľudí ako dôsledok podvýživy, ale aj ako zmierniť uhlíkovú stopu, ktorá má negatívny vplyv na našu planétu.

Najčastejšie konzumovaným hmyzom sú chrobáky, ďalej húsenice, včely, osy, mravce, kobylky, koníky a cvrčky. Celkovo je viac ako 1900 druhov hmyzu považovaných za jedlé.

1.) Výživný zdroj potravy

Možná to znie neuveriteľne, ale hmyz je považovaný za vysoko výživnú potravinu. Väčšina hmyzu je veľmi bohatá na bielkoviny, zdravé tuky, železo a vápnik a má nízky obsah sacharidov. Navyše sú kompletným zdrojom bielkovín obsahujúcich všetky esenciálne aminokyseliny! Okrem toho majú aj vysoký obsah ďalších základných vitamínov a minerálov, ako je draslík, železo, vitamín B12!

• Obsahujú dostatočné množstvo energie a bielkovín.
• Zdroj esenciálnych aminokyselín.
• Majú vysoký obsah mononenasýtených mastných kyselín
• Bohaté na mikroživiny ako je meď, železo, horčík, mangán, fosfor, selén, zinok, riboflavín, kyselina pantotenová, biotín a v niektorých prípadoch aj kyselina listová.

2.) Pestrosť jedálničku

Pokiaľ máte obmedzenia vo forme bezlepkovej či bezlaktózovej stravy, možno Vás poteší fakt, že hmyz môžete smelo zaradiť do jedálnička. Pri takýchto výživových obmedzeniach je najväčšou chybou jednostrannosť jedálnička a vytráca sa pestrosť jedálnička, ako aj radosť z jedla ako takého. Hmyz neobsahuje lepok ani laktózu a je tak vhodný pre všetkých, ktorí chcú navrátiť pestrosť do svojho stravovacieho režimu.

3.) Bezpečnosť a čistota

Medzi ľuďmi môže panovať obava z čistoty hmyzu. Ale ani tu nie sú obavy na mieste. Zvlášť v európskych krajinách máme prirodzenú nedôveru k konzumácii hmyzu. Možno je to tým, že hmyz považujeme za niečo nečisté. Opak je pravdou. Hmyz vo svojom exoskelete produkuje antibiotické látky, vďaka ktorým neobsahuje človeku nebezpečné mikroorganizmy.

4.) Menší dopad na planétu

Chov hospodárskych zvierat produkuje metán, čo je hlavný prispievateľ ku globálnemu otepľovaniu/zmene klímy. Účinok metánu sa odhaduje na 25-krát škodlivejší ako oxid uhličitý. Oxid dusný a čpavok uvoľňuje do nášho životného prostredia aj hovädzí dobytok. Ale chov hmyzu produkuje 10 až 80 krát menej metánu ako chov dobytka a 8-12 krát menej amoniaku. Chov hmyzu produkuje asi stokrát menej skleníkových plynov ako dobytok alebo ošípané. To môže znížiť globálne otepľovanie a zároveň ušetriť množstvo pôdy a vody!

Dopyt po živočíšnych bielkovinách celosvetovo rastie. Chov dostatočného množstva hovädzieho dobytka, ošípaných a kurčiat, ktorý by tento dopyt uspokojil, však nie je ekologicky udržateľný. Chov týchto hospodárskych zvierat si vyžaduje veľa pôdy a vody, a to tak pre zvieratá samotné, ako aj pre pestovanie plodín, ktoré jedia. Vypratávanie pôdy pre dobytok často vyžaduje odlesňovanie, ktoré ničí pôvodné rastlinné a živočíšne druhy.

BrainMax Pure Mealworms & Crickets

Pokiaľ chcete ochutnať cvrčky alebo jedlé múčne červy, teraz máte možnosť. Radu BrainMax Pure sme doplnili práve o sušené cvrčky a jedlé červy. A to hneď v niekoľkých príchutiach! Jedlé červy nájdete v solenej verzií alebo s príchuťou chilli a kari. Cvrčky potom môžete nájsť v príchutiach chilli a limetky, smotany a cibule alebo paradajok a bazalky.

BrainMax Pure červy a cvrčky:

• Pochádzajú z certifikovaného čistého prostredia EU.
• Hmyz nie je živený geneticky modifikovaným krmivom.
• Krmivo neobsahuje žiadne antibiotiká ani hormóny.

Záver

Vďaka svojmu nutričnému zloženiu, dostupnosti, jednoduchým technikám chovu a rýchlemu rastu môže byť hmyz efektívny zdroj potravy pre veľkú časť populácie. Keďže je západná strava väčšinou nutrične chudobná, môže byť hmyz dobrý doplnok ako nielen spestriť jedálniček, ale aj dodať potrebné živiny bez toho, aby sme museli siahnuť výhradne po mäse. Hmyz ako súčasť stravy môže byť cesta, ktorá bude prospešná ako pre zvieratá, pre ľudstvo, tak aj pre celú našu planétu. Tak odhoďme predsudky a dobrú chuť!

Veronika Halusková

Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail  korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!