Vitamín C – ochranná klasika s mocnými účinkami!

História plná moreplavcov a dobyvateľov! 

Hoci slovenský národ práve pre moreplavbu známy nie je, ako príklady nám poslúžia krajiny, ktoré moreplavbou dobývali nové kontinenty (Británia, Španielsko, Francúzsko, ale aj Feničania z Ďalekého východu). Najmä u námorníkov a dobyvateľov severu sa prejavovali príznaky choroby dnes nazývanej skorbut (skorbut). Námorníci pociťovali celkovú slabosť, vyčerpanie, úbytky na váhe, horúčky, avšak aj fyzicky viditeľné príznaky ako krvácanie do podkožia, vypadávanie zubov alebo krvácanie ďasien. To je iba pár zo všetkých príznakov skorbut. Na toto závažné ochorenie v 15. storočí a ďalej zomrelo mnoho jedincov. Môže sa to zdať zložité, ale jediná zmena mohla mnohým úmrtiam zabrániť, a to je pridanie vitamínu C do jedálnička, a to v akejkoľvek podobe! Kurdeje vznikajú práve dlhodobým nedostatkom vitamínu C, prejavujú sa však až po niekoľkých mesiacoch. Tu tiež vitamín C dostal svoj názov kyselina askorbová (skorbut sú latinsky nazývané skorbut – as-korbová = proti skorbutu).

Ale prečo si naše telo vitamín C nevyrobí, keď ho toľko potrebuje? 

Je veľmi zaujímavé, prečo si ľudské telo pre svoju vlastnú funkciu tak dôležitý prvok nevyrobí, keď väčšina živočíchov a rastlín na planéte touto funkciou oplýva. Stratou funkcie produkcie vitamínu C trpia niektoré ryby (losos), zriedka vtáky a u cicavcov napríklad netopiere, morčatá, niektorí primáty a človek!

Biosyntéza 

Prebieha v niekoľkých krokoch, kedy sa vždy substrát premení na produkt a produkt sa stáva substrátom pre ďalšiu reakciu. Ľudské bunky stratili možnosť urobiť pri syntéze vitamínu C posledný krok, a to je premena l-gulóno-g-laktónu na kyselinu askorbovú. Gén, ktorý je za túto reakciu zodpovedný sa síce u človeka vyskytuje, ale je neaktívny kvôli akumulácii niekoľkých mutácií. Rovnakú „chybu“ sa podarilo nájsť aj u primátov.

Hoci v dnešnej dobe si dokážeme všeličo objasniť, neomylný dôkaz a podnet pre stratu syntézy vitamínu C sa stále nepodarilo nájsť! Existuje riadok teórií, ktoré si zrušenie možnosti syntetizovať vitamín C objasňujú. Jedná sa o tézu2, ktorá má čo dočinenia s výrobou (H2O2) peroxidu vodíka v tele, kedy syntéza vitamínu C vyrovnáva „náklady“ na produkciu. Druhou, novšou hypotézou, je výhoda v regulácii HIF-1α. Kedy nedostatok biosyntézy vitamínu C dáva nášmu telu možnosť vedieť viac o nutričnom stave.3

Čo všetko spadá do checklistu vitamínu C? 

1.) Oxidatívny stres

Téma pre dnešnú dobu veľmi príznačné! Odvšadiaľ na nás útočí a vyčerpáva telo aj z hľadiska vitamínu C. Práve vitamín C je pri boji s oxidatívnym stresom v našej prvej obrannej línii. Je veľmi jednoducho schopný darovať elektróny, čím chráni naše biomolekuly pred hrozbou oxidantov vznikajúcich pri metabolizme.⁴ Ochrana pred ťažkými kovmi a inými škodlivinami pre telo, ako napríklad cigaretový dym. Tu sa dostatočná plazmatická koncentrácia vitamínu C tiež nestratí!⁵ Takže ak si prajete zvýšiť svoju odolnosť na stres, vitamín C je jasná voľba.

2.) Syntéza kolagénu v tele 

Pod pojmom kolagén si väčšina predstaví kĺby, ale dostatočné množstvo kolagénu v tele sa prejavuje na kvalite nielen kĺbov, ale aj vlasov, nechtov či pokožky.⁶ Vitamín C je nevyhnutný pre syntézu kolagénu, ktorý je najviac zastúpeným proteínom tela!⁷ Pri syntéze je vitamín C vyžadovaný ako kofaktor pri pridávaní hydroxylových skupín k lyzínovým a prolínovým zvyškom.⁸

3.) Kardiovaskulárne zdravie

Ani v kardiovaskulárnej oblasti zdravia sa dostatočný príjem vitamínu C nestratí. Vitamín C napomáha tvorbe oxidu dusnatého, ktorý je zodpovedný za vazodilatáciu (roztiahnutie ciev), vitamín C nám tak môže pomôcť predchádzať vysokému krvnému tlaku spôsobenému vazokonstrikciou (zúženie ciev).⁹ Boli preukázané pozitívne účinky na prevenciu Ischemickej srdcovej choroby, stav, kedy cez zúžené vencovité tepny pretlačiť dosť krvi, a pozitíva mal vitamín C aj na pomer LDL/HDL cholesterol.¹⁰ 

4.) Znižuje deficienciu železa 

Vitamín C má možnosť ovplyvniť vstrebávanie iných látok zo stravy. Spozorniť by mali osoby trpiace na nedostatok železa. Vitamín C vie totiž zlepšiť absorpciu železa zo stravy tým, že prekoná účinky antinutrientov (látky brániace vstrebaniu). Túto schopnosť má predovšetkým u nehemového železa (železo z rastlinných zdrojov). Kyselina askorbová tvorí so železom pri nízkom pH v žalúdku chelátovú väzbu, ktorá je rozpustná a vstrebateľná v alkalickom prostredí dvanástnika.¹¹

5.) Funguje ako ko-enzým pri biogenézií neurotransmitérov

Dopamín a serotonín, neurotransmitéry také dôležité pre šťastný a spokojný život, aj s nimi má kyselina askorbová čo na dočinenie. V štúdiách bolo zistené, že ľudia s vyššími plazmatickými koncentráciami vitamínu C mali menšiu náchylnosť k depresiám, úzkostiam a boli lepšie naladení.¹² Askorbát má početné účinky na mozog, už len fakt, že sa dostane cez hematoencefalickú bariéru značí, že je pre mozog naozaj dôležitý! Pôsobí tu ako antioxidant, ďalšou jeho funkciou je možnosť recyklácie α-tokoferolu (vitamín E), kombinácia týchto dvoch látok ukázala v mozgu značné antioxidačné účinky.¹³ Hoci funkcia kyseliny askorbovej je iba darovanie elektrónov, aj s týmto vie robiť veľké veci!

Už vieme, čo vie, ale kde ho nájsť? 

Prírodné zdroje 

Aj medzi potravinami sa nájdu kúsky, ktoré spoľahlivo doplnia DDD (odporúčaný denný príjem), ktorý je aktuálne 80-100mg. Poďme si pár potravín predstaviť! Všeobecná poučka je: „Vitamín C nájdeme v čerstvom ovocí a zelenine.“ Pokiaľ sa budete tejto vety držať a zaradíte do svojho jedálnička 2-5 kusov denne, určite neoľutujete.

Kiwi – v jednom priemernom kuse sa nachádza asi 100% DDD, ďalej ohromí obsahom serotonínu a ďalšími látkami, z ktorých telo bude benefitovať

Ríbezle – v jednej malej bobuľke môžeme nájsť aj 2mg, takže hŕstka pokryje DDD

Petržlen – potravina obsahujúce tiež chlorofyl zlepšujúce okysličenie sa pýši 3x vyšším obsahom vitamínu C ako pomaranč

Červená paprika – Neviem, čo má tá zelenina s „trojkou,“ ale opäť 3x vyšší obsah na 100g ako pomaranč a vitamín A k tomu.

Šípky – kráľ v obsahu „céčka“ s až 426 mg na 100 g! Okrem iného obsahuje ďalšie flavonoidy zodpovedné za jeho antioxidačné účinky

Camu camu - plody camu camu sa radí na prvé miesto, čo sa týka obsahu vitamínu C. Vďaka tomu má silné antioxidačné vlastnosti. Bolo zistené, že plody obsahujú antokyány. Antokyány sú vo vode rozpustné pigmenty, ktoré môžu mať, v závislosti od pH, červenú až tmavofialovú farbu a majú v rastlinách dôležitú funkciu. Bránia rastliny pred mnohými faktormi vonkajšieho prostredia a pre človeka majú zásadný vplyv, pretože chránia pred oxidačným stresom. Okrem antioxidantov, vitamínov a minerálov obsahuje Camu Camu esenciálne aminokyseliny leucín a valín, ktoré môžeme získať iba stravou.

Ako je to s tým pomarančom a citrónom, majú zmysel?

Samozrejme, že majú. Obsahom vitamínu C skôr priemerných 50 mg na 100 g, ale v porovnaní s obsahom vody v týchto plodoch je aj tento obsah značný. Okrem iného nie je všetko len o obsahu vitamínu C, tieto plody so sebou nesú riadok ďalších benefitov pre náš organizmus.

Vstrebanie a znamenie deficitu

Vitamín C je vitamín rozpustný vo vode, takže na jeho vstrebanie nie je nutné ho prijímať s tukom. Táto skutočnosť však nie je výhodná z hľadiska skladovania do zásob, preto je nutné zaistiť pravidelný príjem zo stravy. Toxicita u vitamínu C nie je veľkým strašiakom, neúmerné dávky sú ľahko z tela vylúčené obličkami. Môžu však prinášať komplikácie v podobe podráždenia a narušenia funkcie gastrointestinálneho traktu. Pozor by si mali dávať osoby s náchylnosťou na obličkové kamene a osoby s premrštenou schopnosťou vstrebávať železo.

Vstrebatelnosť

Vitamín C sa vo väčšine suplementov vyskytuje vo forme kyseliny askorbovej, vstrebanie prebieha v tenkom čreve, ktoré je zodpovedné za vstrebávanie živín a zásobovanie tela (primárne v dvanástniku). Množstvo, ktoré dvanástnik vstrebe je obmedzené, prebytočný vitamín C je degradovaný a odoslaný ďalej do hrubého čreva. Avšak to neznamená, že všetko, čo pojme naše tenké črevo, bude odoslané do tela krvnou plazmou. Vo chvíli, keď telo dosiahne plnú saturáciu krvnej plazmy, odošle prebytočný vitamín C cez obličky do moču.

Pri orálnom podaní suplementu v odporúčanej dávke 30-180 mg za deň je telom vstrebaných 70-90% podaného vitamínu C. Avšak na trhu prevládajú skôr suplementy s dávkami dokonca 1000 mg. Pri týchto dávkach dochádza k zníženiu absorpcie až k hodnotám pod 50%! Nevyužitý vitamín C je vylúčený močom.¹⁴ Takže môžeme s trochou zveličenia konštatovať, že pri týchto suplementoch naozaj len zvyšujeme cenu nášho moču. Týmto spôsobom síce nasýtime koncentráciu krvnej plazmy, avšak do buniek, kde je vitamín C potreba najviac, sa dostane iba obmedzená dávka. Vyššie dávky vitamínu C môžeme využiť v akútnom prípade, keď sa ukázali pozitívne výsledky v niekoľkých štúdiách na zmiernenie príznakov a doby liečby prechladnutia pri vysokých dávkach 1-2g denne na pravidelnej báze aspoň 5 dní.15

Lipozomálna forma – najefektívnejší spôsob suplementácie 

Lipozómy a ich benefity

Lipozómy sú umelo vytvorené dutinky, veľkosťou mikrometrov, vyplnené lipidy tvoriace 2 vrstvy, ktoré izolujú prenášanú látku od okolia. Výhodou lipozómov je vysoká vstrebateľnosť pre naše telo z dôvodu jednoduchého preniknutia priamo do buniek. Vyrába sa primárne zo slnečnicového lecithinu, ktorý je benefitom pre telo sám o sebe. Konzumáciou samotných lipozómov podporujeme vitalitu buniek tela, pomocou jeho čiastočiek je vitamín C schopný preniknúť priamo do buniek.^16,17 Pokiaľ teda konzumujeme lipozomálnu formu, môžeme si byť istí, že saturácia nielen plazmy, ale aj buniek tela bude výborná.

Intravenózne podanie

Intravenózne podanie podanie vitamínu C sa využíva u pacientov trpiacich rakovinou, u tých vysoké dávky môžu pomôcť ničiť nádor vytvorením H2O2 (peroxid vodíka) v bunke, čím nádor ničí,^18,19 alebo ako látka pre „revitalizáciu“ organizmu. Pričom sa do tela v niekoľkých desiatkach minút až niekoľkých hodín vpraví naozaj veľká dávka vitamínu C (25-100g). Týmto podaním dosiahneme veľké hodnoty v krvnej plazme.²⁰

A ako sú na tom teda v porovnaní s podaním do žily lipozómy?

Oproti vnútrožilovému podaniu, ktoré sa do tela vpravuje pomocou vodného roztoku, majú lipozómy výhodu vo svojej štruktúre, pretože budú ľahšie prijaté bunkami tela. Pokiaľ je vaším cieľom naozaj vysoká koncentrácia „céčka“ v krvnej plazme, vnútrožilové podanie vám ho zaručí, avšak nie je to záležitosť lacná av dnešnej uponáhľanej dobe ani časovo krátka. Podanie intravenózneho céčka môže trvať aj niekoľko hodín, pretože infúzia prebieha postupne. Teda na pravidelnej dennej báze je rozhodne výhodnejšie lipozomálne „céčko“, ktoré vám zaručí výbornú vstrebateľnosť a môžete si byť istí, že nevyhadzujete za svoj vitamín C peniaze doslova do záchodu.

BrainMax Liposomal Vitamín C je vynikajúci vďaka technológii LipocellComplex Vitamín C, ktorá zaručuje vysokú stabilitu a vstrebateľnosť. Táto forma lipidov nie je metabolizovaná pečeňou, ale lymfatickým systémom. Navyše sú bunky vstrebávané pasívnym transportom bez potreby ďalšej energie tela.

Čo si z tohto článku odniesť? Potrebujem „céčko“ suplementovať alebo nie?

Tato otázka je sporná, dodaním kvalitného doplnku samozrejme podporíme funkcie tela, avšak kto je v našom prípade riziková skupina s nedostatkom?

1.) Ľudia pod neustálym stresom – Typickým príkladom sú manažéri spoločností, ale nielen oni. Skrátka pokiaľ zažívate v živote neustály stres, suplementácia bude určite prínosná.

2.) Ľudia nekonzumujúci zeleninu a ovocie – Ako sme si predstavili, vitamín C sa nachádza primárne v čerstvom ovocí a zelenine, opäť by sme mohli namietnuť, že obsah céčka v dnešnej dobe vyprahnutých rastlín nebude už taký ako pred rokmi, ale to je téma na iný článok.

3.) Ľudia s akútnym prechladnutím či chrípkou – V článku sme sa tiež dozvedeli, že akútna suplementácia môže ovplyvniť dĺžku a silu prechladnutia, pre týchto ľudí je céčko jasná voľba.

4.) Ľudia starajúci sa o svoj vzhľad – Esencialista pri tvorbe kolagénu znamená, že pridaním vitamínu C stabilizujeme tvorbu kolagénu a naše telo bude mať možnosť si ho tvoriť podľa svojich potrieb. Dostatočným množstvom kolagénu podporíme kvalitu našich vlasov, kože, nechtov a v neposlednom rade kĺbov!

Dúfam, že po prečítaní dnešného článku zanalyzujete svoj denný príjem a potrebu vitamínu C a poprípade doladíte nedostatky, aby vaše telo malo dostatok tak potrebnej substancie! 

Ďakujem za prečítanie a budem sa tešiť pri ďalšom článku.

Rostislav Nestrašil

1. Nishikimi, M. & Yagi, K. Molekulární základ pro nedostatek gulonolaktonoxidázy u lidí, klíčového enzymu pro biosyntézu kyseliny askorbové. Am J Clin Nutr 1203S–1208S (1991).
2. Halliwell, B. Vitamin C a genomová stabilita. Mutat Res 475, 29-35. 2001.
3. Grano, A. & De Tullio, MC Kyselina askorbová jako senzor oxidačního stresu a regulátor genové exprese: The Yin and Yang of Vitamin C. Med Hypoth 69, 953–954. 2007.
4. CARR, Anitra a Balz FREI. Does vitamin C act as a pro‐oxidant under physiological conditions?. The FASEB Journal [online]. 1999.
5. PANDA, Koustubh, Ranajoy CHATTOPADHYAY, Dhruba J CHATTOPADHYAY a Indu B CHATTERJEE. Vitamin C prevents cigarette smoke–induced oxidative damage in vivo. Free Radical Biology and Medicine [online]. 2000.
6. PULLAR, Juliet, Anitra CARR a Margreet VISSERS. The Roles of Vitamin C in Skin Health. Nutrients [online]. 2017.
7. SMITH‐CORTINEZ, Natalia, Raphael R. FAGUNDES, Valentina GOMEZ, et al. Collagen release by human hepatic stellate cells requires vitamin C and is efficiently blocked by hydroxylase inhibition. The FASEB Journal [online]. 2021.
8. Wu M, Cronin K, Crane JS. Biochemie, syntéza kolagenu. 2022.
9. HELLER, Regine, Felix MÜNSCHER-PAULIG, Rolf GRÄBNER a Uwe TILL. L-Ascorbic Acid Potentiates Nitric Oxide Synthesis in Endothelial Cells. Journal of Biological Chemistry [online]. 1999.
10.  MOSER, Melissa a Ock CHUN. Vitamin C and Heart Health: A Review Based on Findings from Epidemiologic Studies. International Journal of Molecular Sciences [online]. 2016.
11. Ems T, St Lucia K, Huecker MR. Biochemie, absorpce železa. 2022.
12. PULLAR, Juliet, Anitra CARR, Stephanie BOZONET a Margreet VISSERS. High Vitamin C Status Is Associated with Elevated Mood in Male Tertiary Students. Antioxidants [online]. 2018.
13. BANO, S. a M. S. PARIHAR. Reduction of lipid peroxidation in different brain regions by a combination of ?-tocopherol and ascorbic acid. Journal of Neural Transmission [online]. 1997.
14. JACOB, Robert A. a Gity SOTOUDEH. Vitamin C Function and Status in Chronic Disease. Nutrition in Clinical Care [online]. 2002.
15. HEMILÄ, Harri a Elizabeth CHALKER. Vitamin C for preventing and treating the common cold. Cochrane Database of Systematic Reviews [online]. 2013.
16. BANGHAM, A.D. a R.W. HORNE. Negative staining of phospholipids and their structural modification by surface-active agents as observed in the electron microscope. Journal of Molecular Biology [online]. 1964.
17. C. SILVA, A., D. SANTOS, D. FERREIRA a C. M. LOPES. Lipid-based Nanocarriers As An Alternative for Oral Delivery of Poorly Water- Soluble Drugs: Peroral and Mucosal Routes. Current Medicinal Chemistry [online]. 2012.
18. NGO, Bryan, Justin M. VAN RIPER, Lewis C. CANTLEY a Jihye YUN. Targeting cancer vulnerabilities with high-dose vitamin C. Nature Reviews Cancer [online]. 2019.
19. BÖTTGER, Franziska, Andrea VALLÉS-MARTÍ, Loraine CAHN a Connie R. JIMENEZ. High-dose intravenous vitamin C, a promising multi-targeting agent in the treatment of cancer. Journal of Experimental & Clinical Cancer Research [online]. 2021.
20. https://www.forward.com.au/coronavirus/Vitamin%20C%20Therapy%3B%20Intravenous%20vs%20Liposomal.pdf

Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail  korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!