Zero waste. Skutočná cesta k uchovaniu prírody aj nášho života.

Keď vyhadzujete odpadky, premýšľate niekedy, kde by mohli skončiť? Možno na nejakej skládke ako iný odpad? A bohužiaľ oceány sú plné plastového odpadu. Zero waste je označenie pre smer, ktorý nás má naučiť znižovať množstvo vyprodukovaného odpadu a niektoré veci používať opakovane. Hoci nula v názve Zero Waste naznačuje, že cieľom tohto smeru je úplne odstrániť odpad z domácností a neposielať nič na skládku, väčšina zástancov Zero Waste uznáva, že generovať absolútne žiadny odpad je takmer nemožné. Je však dôležité podotknúť, že aj zníženie odpadu a pár jednoduchých krokov každého z nás môže planéte veľmi prospieť.

Ako je na tom Európa?

Pokiaľ by ste sa pozreli na množstvo produkovaného odpadu vo vašej domácnosti, zrejme by to nebolo nič zásadné. Vo chvíli, keď si toto množstvo prepočítate za rok a vynásobíte počtom domácností v Českej republike, už sa dostaneme na celkom zaujímavé čísla. V roku 2021 bolo v Českej republike vyprodukovaných 39,9 mil. ton celkového odpadu a súčasne sa znížilo množstvo komunálneho odpadu (5730 tis. ton), čo v prepočte na jedného obyvateľa znamená 536 kg komunálneho odpadu za rok.

A teraz si predstavte, koľko odpadu sa vyprodukuje na celom svete. Základnou myšlienkou zero waste bolo odpad vôbec nevytvárať. Dnes už vieme, že nulový odpad sa v praxi v podstate nedá, ale môžeme ho veľmi obmedziť. Ide o komplexný súbor pravidiel, ktorý chce zmeniť súčasný spôsob, akým sú materiály nakupované, spracovávané a používané. Spotrebiteľom radí, ako prijať zodpovednosť za svoje nákupy aj odpad a firmám, ako na ekologickejšiu produkciu a zaobchádzanie s materiálom. Čo sa týka Európy, tak najmenej odpadu produkujú ľudia v Nemecku, oproti Dánsku, kde je naopak najvyššie množstvo odpadu na osobu za rok.

V skutočnosti pred vzostupom výroby plastov v polovici 20. storočia mnoho ľudí prirodzene uplatňovalo prístup k čo najmenšiemu vyprodukovanému odpadu. Namiesto plastu sa používalo sklo a veci sa používali často ďalej, poprípade našli ďalšie využitie. Ale ľudská závislosť na plaste, materiáli, ktorý sa rozkladá veľmi pomaly, nám zanechala skládky a oceány plné odpadu. Používanie plastov v 60. rokoch 20. storočia sa rýchlo zvýšilo a ľudia začali generovať obrovské množstvo odpadu. Zavládol vzostup kultúry „vyhadzovania“, kedy ľudia našli pohodlie vo vyhadzovaní plastového jedálenského riadu alebo obalov od potravín. A v podstate to robíme dodnes bez toho, aby sme si uvedomovali, že to, čo vyhodíme, nemá väčšinou ďalšie využitie a končí v tom lepšom prípade na skládkach. Avšak plast na skládkach nemizne, postupom času uvoľňuje oxid uhličitý a metán. Tieto dva skleníkové plyny majú najväčší vplyv na globálne otepľovanie. V tom horšom prípade končí plasty rovno v moriach, oceánoch a pod.

Ekosystém = naša budúcnosť

Zrejme všetci tušíme, že príroda pod nadvládou človeka skutočne trpí. Dnes už je viac než jasné, že naše správanie k planéte je prinajmenšom bezohľadné k prírode a naša budúcnosť je dosť neistá. V tomto má zero waste štýl jasnú odpoveď. Dohromady sme totiž schopní znížiť množstvo odpadu, ale treba začať každý sám pri sebe. Aj keď jedna plastová fľaša nemusí stačiť na ovplyvnenie morského života, milióny z nich určite áno.

Zrejme ste niekedy počuli o skleníkových plynoch. Metán je jedným z troch špeciálnych skleníkových plynov nazývaných Short-Lived Climate Pollutants (SLCPs). Ako už tu názvu vyplýva, tieto plyny majú veľmi krátku životnosť, ale majú mimoriadny dopad na našu klímu. Konkrétne sú SLCP zodpovedné za 40 – 45 % globálneho otepľovania. Dobrou správou je to, že ak dokážeme v blízkej dobe znížiť SLCP, ako je metán, môžeme vidieť rýchle výsledky. Agresívne opatrenia na zníženie emisií SLCPs by mohli znížiť otepľovanie, ku ktorému dôjde počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí, na polovicu.

Takmer polovica našich globálnych emisií skleníkových plynov pochádza z ťažby a spracovania materiálov, palív a potravín (bez dopadov na klímu súvisiacu s využívaním pôdy). To znamená, že prijatie Zero Waste a zmena spôsobu akým vyrábame, nakupujeme a likvidujeme naše veci, je zásadný pre zníženie globálneho znečistenia uhlíkom. Zero Waste však, žiaľ, príliš často nie je ani súčasťou diskusie o klíme.

Ako začať so zero waste? Konkrétne tipy, ktoré môžete uplatniť u vás doma.

1.) Odmietnite to, čo nepotrebujete

Stalo sa vám niekedy, že vám niekto daroval niečo, čo ste v tej chvíli vedeli, že nevyužijete? S vďaka ste síce dar prijali, ale dodnes vám leží doma? Nebojte sa povedať nie a aj pri nákupe si položte otázku, či tú vec skutočne potrebujete. Tým sa zabráni tomu, aby sa do vášho domova dostali nechcené veci. Podobne to platí aj pri všetkých ponúkaných reklamných predmetoch alebo nevyžiadanej pošty, slamkách a pod.

2.) Nevytvárajte nový odpad

Prvým a najdôležitejším krokom je odmietnuť odpad ešte predtým, než vám vôbec vstúpi do života. Cieľom tohto pravidla je vyhnúť sa jednorazovým obalom a predmetom, nezhromažďovať zbytočné veci, ktoré nikdy nevyužijete a pred syntetickými materiálmi dať prednosť tým prírodným. Príkladom môže byť nákup potravín bez obalu a do vlastných obalov či sáčkov či používanie prírodných mydiel a kozmetiky namiesto tých syntetických.

3.) Kozmetika a drogéria? Nechajte si jeden produkt, s ktorým ste spokojní.

Sú veci, bez ktorých sa nezaobídete – čo však môžete urobiť je neplytvať nimi. Šetrite vodou a jedlom, nakupujte múdro a efektívne. Zásoby, ktoré si často robíme nielen v kozmetike, ale aj potravinách, sú pozoruhodné. Obmedzte svoj nákupný zoznam iba na veci, ktoré skutočne potrebujete a namiesto piatich kusov lacného tovaru siahnite skôr po jednom kvalitnom. V mnohých domácnostiach sa poličky v kúpeľni prehýbajú pod veľkým množstvom krémov, šampónov, ale aj čistiacich prostriedkov. Pokiaľ tomu dáte trochu času, zrejme zistíte, že väčšinu z toho vôbec nepotrebujete. A to sa netýka iba kozmetiky, ale aj čistiacich prostriedkov. Skúste si vybrať taký, ktorý má zloženie, ktoré neškodí ani ľuďom ani ekosystému a používajte len jeden, s ktorým budete spokojní. Čo sa týka produktov osobnej hygieny, tak už dnes môžete kupovať znovu použiteľné tyčinky do uší, vreckovky rovnako ako aj odličovacie tampóny. Ide o malé veci, ktoré nepovažujeme za veľký odpad, ale v množstve v akom ich používame, sa už nejedná o zanedbateľné množstvo.

Čo sa týka jedla, tak sa naučte nakupovať iba na pár dní dopredu. Potraviny, ktoré dlho nevydržia ako je napríklad šunka alebo syry, kupujte vždy čerstvé, rovnako ako pečivo. Až tretina vyprodukovaných potravín na svete sa totiž vyhodí.

4.) Znovu použite, čo môžete.

Môžete predĺžiť životnosť niečoho odovzdaním alebo opravou? Môžete kúpiť alebo predať z druhej ruky? Alebo darovať oblečenie tam, kde nájde znova svoje využitie. Opätovné použitie vecí tiež znamená výmenu jednorazových produktov za opakovane použiteľné, ktoré možno ľahko vyprať miesto vyhodiť. Ale nedeste sa! Aj malé veci, ktoré si osvojíte a naučíte svoje deti, majú cenu.

5.) Recyklujte to, čo nemôžete odmietnuť alebo obmedziť. 

Samozrejme, že niekto môže oponovať recykláciou. A áno. Je to jedna z možností. Avšak majte na pamäti, že niektoré produkty, nemôžu byť recyklované donekonečna a na konci svojej (často krátkej) životnosti skončia na skládke. Medzi položky, ktorým sa zerowasters snažia vyhnúť úplne patria napríklad minerálne vody v plaste, igelitové vrecká a tašky alebo plastové poháre na kávu. Dnes už aj existujú aplikácie, ktoré vám jednoducho poradia, ako veľa predmetov vymeniť za ich ekologickejší variant.

7.) Dajte prednosť riadu, ktorý môžete znovu použiť

Pokiaľ ste krabičkoví a jedlo do práce ste zvyknutí dávať do plastových krabičiek. Skúste ich vymeniť za nerezové. Nielen, že z plastu sa uvoľňuje množstvo látok, ktoré nám preukázateľne škodia, ale nerezové krabičky sú ľahšie udržateľné, ľahko sa omývajú, nezadržujú v sebe pachy oproti svojim plastovým náprotivkom a čo je najdôležitejšie - poslúži vám na mnoho rokov. Podobne ako plastové fľaše môžete rýchlo vymeniť za tie sklenené. Samozrejme na šport a túru si ponecháte plastové, pretože sú ľahšie, ale všade inde aj doma alebo v práci môže sklo byť veľmi dobrým riešením. Navyše podobne ako nerezové boxy sa ľahšie udržujú. Navyše v domácnosti sklenené a nerezové veci určite oceníme, pretože vyšší level zero waste štýlu môže byť kompostovanie. Kompostovanie zvyškov potravín, kúskov papiera a drevených alebo bambusových zubných kefiek vracia živiny a vlákninu späť do zeme.

8.) Nepoužívajte plastový riad a príbory

Dalo by sa povedať, že plastový riad a príbory sú samostatnou kapitolou, pretože tam, kde zavládla hygiena z opakovaného používania klasických príborov sa vytratil zdravý rozum a dnes už plastový riad používame aj vtedy, keby sme nemuseli. Na oslavách alebo rodinných stretnutiach nie je výnimkou kúpiť všetko na servírovanie plastové a po oslave to jednoducho vyhodiť.

Záver

Akonáhle zero waste prídete na chuť, zistíte, že je to viac ako praktická cesta a možno tým môžete inšpirovať ďalších ľudí okolo vás, aby viac premýšľali nad tým, koľko odpadu skutočne vyprodukujú. Jedno je isté, aj zdanlivými maličkosťami môžeme celkom dobre prospieť prostrediu, v ktorom žijeme.

Veronika Halusková

Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail  korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!