Prof. Huberman vo svojom článku „The Science and Use of Cold Exposure for Health and Performance“ podrobne opisuje vedecký základ terapie chladom. Podľa jeho výskumu môže vystavenie tela nízkym teplotám ovplyvniť rad fyziologických procesov a pôsobiť na telesné aj psychické funkcie.¹

A možno na tom niečo bude. Spomeňte si na ten moment po studenej sprche alebo rýchlom ochladení. Nie ste aj vy zrazu viac prítomní, nevnímate svoje telo intenzívnejšie a nemáte v priebehu pár sekúnd pocit, akoby sa vaša myseľ na chvíľu prečistila? Práve podobné reakcie organizmu dnes priťahujú pozornosť odborníkov aj ľudí, ktorí hľadajú nové spôsoby, ako vedome pracovať so svojou každodennou rutinou.

I. Metabolická aktivita: Vystavenie tela chladu môže aktivovať proces nazývaný termogenéza,¹ pri ktorom organizmus produkuje teplo ako prirodzenú reakciu na nízke teploty. Inými slovami, telo musí vynaložiť viac energie, aby sa zahrialo a udržalo si tepelný komfort.

II. Krvné a cievne reakcie na chlad: Otužovanie vedie k dočasnému zúženiu ciev, čo je prirodzená reakcia organizmu na nižšiu teplotu. Po následnom zahriatí dochádza k ich opätovnému rozšíreniu, čo súvisí s prirodzeným prúdením krvi a reakciami organizmu na zmenu teploty.¹

III. Nervová aktivácia: Chlad predstavuje pre organizmus intenzívny podnet, na ktorý telo okamžite reaguje. Podľa Hubermanových poznatkov môže počas vystavenia nízkym teplotám dochádzať k zvýšeniu hladiny niektorých neurotransmiterov, predovšetkým noradrenalínu, ktorý súvisí s aktiváciou nervového systému a prirodzenou reakciou organizmu na stresové podnety.

IV. Teplotná adaptácia organizmu: Pri pravidelnom otužovaní sa telo postupne prispôsobuje nízkym teplotám a učí sa na chlad reagovať efektívnejšie. Prof. Huberman vo svojej štúdii spomína, že súčasťou tohto adaptačného procesu môžu byť aj zmeny spojené s aktivitou hnedého tukového tkaniva alebo postupne vyššia tolerancia chladu.¹

I. Nálada a duševná pohoda: Prof. Huberman tiež opisuje, že pravidelný kontakt s chladom môže ovplyvňovať hladiny ďalších neurotransmiterov, ako sú dopamín a serotonín,¹ ktoré idú ruka v ruke s psychickým rozpoložením a celkovou duševnou pohodou.

II. Reakcia organizmu na záťaž: Podľa prof. Hubermana môže pravidelné vystavovanie sa chladu ovplyvňovať prirodzenú stresovú reakciu organizmu.¹ Telo sa pri kontakte s nízkymi teplotami dostáva mimo svojho bežného komfortu a práve opakované vystavenie chladu môže súvisieť s postupným prispôsobovaním sa každodenným podnetom alebo náročnejším situáciám.

III. Sústredenie a bdelosť: Pri kontakte s chladnou vodou človek väčšinou len ťažko zostáva v úlohe „autopilota“. Huberman vo svojej štúdii uvádza, že vystavenie nízkym teplotám môže naštartovať bdelosť, pozornosť a schopnosť sústredenia.¹

1) Začnite postupne: Nie je nutné sa hneď ponoriť do ľadového jazera. Začnite krátkou studenou sprchou a postupne predlžujte čas vystavenia chladu.

2) Pravidelnosť: Podobne ako pri iných návykoch, aj tu je dôležitá pravidelnosť. Vyberte si určitý čas alebo časť dňa, keď sa budete otužovať, a dodržiavajte ho.

3) Bezpečnosť: Nepreceňujte svoje sily. Ak máte ťažkosti so srdcom, zdravotné obmedzenia alebo si nie ste istí, či je pre vás otužovanie vhodné, konzultujte terapiu chladom s lekárom.

4) Doplnkové techniky: Prepojte otužovanie s ďalšími zdravými návykmi, ako sú zdravá strava, pravidelné cvičenie a dostatočný spánok, aby všetko fungovalo čo najprirodzenejšie.

Terapia chladom, ktorú na základe výskumu opisuje prof. Andrew Huberman, sa spája s radom fyziologických aj psychických reakcií organizmu. Či už vás na otužovaní láka väčší kontakt s vlastným telom, vedomejšia práca s každodennou rutinou alebo samotná skúsenosť s vystavením chladu, dôležité je pristupovať k nemu postupne a s rešpektom k vlastným možnostiam. V spojení s ďalšími zdravými návykmi môže byť otužovanie prirodzenou súčasťou životného štýlu.