BrainFriday 🔥 –15 % na celý BrainMax! Nakúpiť

Vystavovanie chladu a chudnutie? Je možné podporiť chudnutie otužovaním?

Vystavovanie chladu a chudnutie? Je možné podporiť chudnutie otužovaním?

4. 1. 2024
Počet prečítaní: 0x
Ešte pred pár rokmi sa otužovanie spájalo predovšetkým s ľadovou vodou, extrémnymi športovcami alebo nadšencami, ktorí dobrovoľne vystupujú hneď zrána zo svojej komfortnej zóny. Predstava, že dobrovoľne vojdete pod studenú sprchu a ešte si to budete užívať, znela pre mnohých skôr ako zvláštna forma sebatrýznenia než bežná súčasť životného štýlu. Dnes sa však chlad posúva do úplne inej roviny. Už nejde len o vôľu, mentálnu odolnosť alebo ranný „hardcore“ reštart. Otužovanie priťahuje čoraz viac pozornosti aj v spojení s energiou či zhadzovaním kíl. Chudnutie totiž nie je len o počítaní kalórií alebo hodinách vo fitku. Úlohu zohráva pohyb, spánok, každodenné návyky, ale aj celkové fungovanie tela. A k tomu všetkému sa v posledných rokoch pridal aj chlad. Čoraz častejšie sa tak objavujú otázky, čo sa počas vystavenia chladu v tele vlastne deje.

Čo si z článku odniesť?

Môže mať chlad vplyv na energetický výdaj organizmu? A čo na to hovoria súčasné štúdie? Práve na to sa pozrieme v dnešnom článku. Rozoberieme si, čo sa v tele počas vystavenia chladu odohráva, prečo sa okolo otužovania v posledných rokoch zdvihla taká vlna záujmu a prečo sa o ľadových sprchách nehovorí už len medzi športovcami alebo bi0hackermi.
 
 
 
 

Vystavovanie chladu a chudnutie? Je možné podporiť chudnutie otužovaním?
Obsah článku:

Čo sa deje s telom, keď mu je zima?

Stačí pár sekúnd pod studenou sprchou a telo okamžite pochopí, že pohodlie sa práve skončilo. Ten pocit pozná asi každý, kto niekedy vydržal pár sekúnd pod ľadovou vodou. Prvá reakcia? „Okamžite preč.“ Lenže o pár minút neskôr prichádza zvláštna vlna bdelosti a energie. Táto reakcia tela je jedným z dôvodov, prečo okolo chladu vznikol v posledných rokoch taký rozruch. Možno je vlastne trochu paradox, že sme nikdy predtým nežili v takom komforte ako dnes. Vyhriaty byt, vyhriate auto, teplá voda na otočenie kohútika a mikina už pri prvom ochladení. Telo sa tak s prirodzeným chladom stretáva oveľa menej než kedysi.

##lb-article-reco##

Chlad má na telo zaujímavý účinok. Vo chvíli, keď organizmu začne byť zima, snaží sa udržať stabilnú teplotu a preto pracuje s energiou oveľa intenzívnejšie. Namiesto pohodlného „pokojového režimu“ začne aktívnejšie reagovať na zmenu prostredia a vytvárať teplo. S chladom je prepojené aj hnedé tukové tkanivo — špecifický typ tuku, ktorý sa podieľa na tvorbe tepla v tele.

otuzovani_ledovka.jpg

Hnedý tuk a chlad: prečo idú ruka v ruke

Keď sa povie tuk, väčšina z nás si automaticky predstaví niečo na tele, čoho by sme sa najradšej hneď zbavili. Lenže nie je tuk ako tuk a ľudské telo funguje trochu múdrejšie než motivačné fitness videá na sociálnych sieťach. Popri klasickom bielom tuku existuje aj takzvané hnedé tukové tkanivo. To sa od bežného tuku líši hlavne svojou funkciou. Neslúži primárne ako zásobáreň energie, ale jeho úloha súvisí predovšetkým s tvorbou tepla — odborne termogenézou. Hnedé tukové tkanivo nie je pre telo žiadna novinka. Dôležitú úlohu zohráva napríklad u novorodencov alebo u zvierat počas hibernácie, keď pomáha s tvorbou tepla v chladnom prostredí. Vo chvíli, keď je telu zima, nesnaží sa len „prečkať nepohodlie“, naopak, pokúša sa udržať stabilnú teplotu a prispôsobiť sa zmene prostredia. Telo skrátka začne fungovať inak než vo chvíli, keď sedíme zabalení v deke, s čajom v ruke a pri kúrení, ktoré ide na maximum. Hnedé tukové tkanivo totiž obsahuje väčšie množstvo mitochondrií, ktoré sa často prezývajú „energetické továrne“ buniek. A práve ich vyššie množstvo stojí nielen za tvorbou tepla, ale aj typickým tmavším sfarbením tohto tkaniva.

Je vlastne celkom zvláštne, že práve tuk, ktorý sa väčšina z nás snaží skôr „spaľovať“, sa dnes spája s aktivitou tela a tvorbou tepla. Najčastejšie sa nachádza v oblasti krku, okolo kľúčnych kostí, pozdĺž chrbtice alebo v priestore medzi pľúcami. A aj keď práve hnedého tukového tkaniva nie je v tele veľké množstvo, stalo sa jednou z najdiskutovanejších tém v súvislosti s chladom. Hnedé tukové tkanivo je tak len jedna strana celej skladačky. Tou druhou môže byť aj dôvod, prečo otužovanie zaraďuje do svojej rutiny čoraz viac ľudí — možnosť na chvíľu vystúpiť z autopilota každodenného komfortu.

otuzovani_venkovni_sprcha.jpg

Chlad ako tréning pre telo aj hlavu

Tým, že telo pri kontakte s chladom musí neustále reagovať a prispôsobovať sa zmene prostredia, ide otužovanie často ruka v ruke aj s psychickou a fyzickou odolnosťou. Ide o spôsob, akým organizmus zvláda krátkodobú záťaž a nepohodlie. V súvislosti s chladom sa tak objavujú diskusie o obranyschopnosti organizmu alebo celkovej odolnosti tela voči vonkajším podmienkam. Reakcia na chlad je však veľmi individuálna a každý organizmus môže fungovať trochu inak.

Otužovanie sa nemusí začínať skokom do ľadovej triešte

Dobrá správa je, že nikto od vás prvý deň nechce, aby ste vliezli do zamrznutého rybníka alebo stáli niekoľko minút pod ľadovou sprchou. Práve naopak. Pri otužovaní má najväčší zmysel začínať postupne a dať telu čas, aby si na zmenu zvyklo.

Studená sprcha: najjednoduchší začiatok. Stačí pár sekúnd studenej vody na konci sprchovania a postupné zvykanie. Prvé pokusy bývajú väčšinou zmesou šoku, rýchleho dýchania a okamžitého hľadania dôvodu, prečo to „dnes radšej vynechať“. A pravdupovediac? Toto je úplne normálne.

Pobyt vonku v chladnejšom počasí: nie všetko sa musí začínať ľadovou vodou. Aj obyčajná ranná prechádzka, otvorené okno počas spánku, chôdza naboso po rannej tráve alebo pár krokov v snehu môžu byť zmenou oproti neustálemu teplu a komfortu, na ktorý sme si zvykli.

Studená voda: rieka, jazero alebo ochladzovací sud. Pre niekoho extrém, pre iného nový ranný rituál. Väčšinou však nejde o to vydržať čo najdlhšie, ale naučiť sa počúvať vlastné telo a neprehnať to hneď prvý týždeň.

Dôležité je hlavne neponáhľať sa a nesnažiť sa za pár dní premeniť na Wima Hofa. Otužovanie totiž nie je súťaž ani disciplína o tom, kto vydrží väčší extrém. Oveľa dôležitejšia býva pravidelnosť, postupné zvykanie a vlastný pocit z celého procesu.

ice_tube.jpg

Čo na chlad hovoria súčasné štúdie?

Téme chladu a práce tela s energiou sa v posledných rokoch venuje čoraz viac výskumov. Veľká časť z nich sa zameriava práve na hnedé tukové tkanivo a reakcie tela počas pobytu v chladnejšom prostredí.  

Jedna zo štúdií sledovala mužov, ktorí počas jedného mesiaca spali v mierne chladnom prostredí s teplotou okolo 19 °C. Po tomto období výskumníci zaznamenali vyšší objem hnedého tukového tkaniva aj zmeny v jeho funkcii — konkrétne sa objem hnedého tuku zvýšil približne o 42 % a jeho aktivita o zhruba 10 %. Po návrate do bežných teplôt sa však tieto zmeny postupne vracali späť. Výskum tak ukázal, že telo sa dokáže na pravidelné vystavovanie chladu do určitej miery adaptovať a reagovať naň inak než v bežných podmienkach.1

Ďalší výskum porovnával skupinu mužov, ktorí sa pravidelne otužovali počas zimy, s kontrolnou skupinou. U otužilcov bol počas vystavenia chladu zaznamenaný vyšší energetický výdaj aj nižší podiel telesného tuku. Výskumníci zároveň upozorňujú, že reakcie tela na chlad môžu byť veľmi individuálne. Inak totiž reaguje organizmus, ktorý trávi väčšinu času v teple, a inak niekto, pre koho sú studené sprchy alebo zimné kúpanie pravidelnou súčasťou režimu.2

Chlad nie je zázračná skratka

Otužovanie a vystavovanie chladu sa v posledných rokoch posunuli ďaleko za hranicu ranného „hecovania“. Dnes sa o chlade hovorí aj pre jeho súvislosť s energiou, každodenným fungovaním tela, obranyschopnosťou organizmu, telesnou hmotnosťou aj tým, ako reagujeme na nepohodlie či zmeny prostredia. Či už vás na otužovaní láka ranný reštart, vystúpenie z komfortnej zóny alebo čistá zvedavosť, najdôležitejšie je postupovať po svojom a bez zbytočného tlaku. V konečnom dôsledku totiž nejde o to vydržať čo najdlhšie v ľade, ale naučiť telo aj hlavu fungovať chvíľu mimo neustáleho pohodlia.

 

Zdroje:
  • 1. Lee, P., Smith, S., Linderman, J., Courville, A., Brychta, R., Dieckmann, W., Werner, C., Chen, K., & Celi, F. (2014). Temperature-Acclimated Brown Adipose Tissue Modulates Insulin Sensitivity in Humans. Diabetes, 63, 3686 – 3698. https://doi.org/10.2337/db14-0513.
  • 2. Vybíral, S., Lesná, I., Janský, L., & Zeman, V. (2000). Thermoregulation in Winter Swimmers and Physiological Significance of Human Catecholamine Thermogenesis. Experimental Physiology, 85. https://doi.org/10.1111/j.1469-445x.2000.01909.x.
  • Wang, Y., Liu, W., Han, D., Qiao, Y., Sun, W., Wang, C., Qin, X., & Xu, J. (2025). Integrated effects of cold acclimation: physiological mechanisms, psychological adaptations, and potential applications. Frontiers in Physiology, 16. https://doi.org/10.3389/fphys.2025.1609348.

Diskusia (0)

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Nevypĺňajte toto pole