Čakanka obyčajná sa ako potravina pestuje po stáročia. Podľa botanických záznamov bola známou kultúrnou rastlinou prinajmenšom okolo roku 300 pred naším letopočtom. Využívali sa jej listy aj koreň, pričom jednotlivé odrody sa postupne šľachtili na odlišné kuchynské účely.

##lb-article-reco##

Pražený koreň začal nadobúdať význam ako prísada do kávy a jej náhrada najmä od konca 18. storočia. Po usušení, upražení a pomletí získava zemitú, jemne karamelovú a horkastú chuť. Prirodzene neobsahuje kofeín, a tak predstavuje iný typ nápoja než klasická káva. 

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) patrí do čeľade astrovité. Je to trváca rastlina s dlhým kolovitým koreňom a modrými, zriedkavejšie bielymi alebo ružovými kvetmi. Prirodzene rastie na lúkach, pozdĺž ciest a na narušených stanovištiach. Jej pôvodný areál siaha od Európy cez časti severnej Afriky až do západnej a strednej Ázie.

Čakanka má viacero kultúrnych foriem. Niektoré sa pestujú pre mohutný koreň určený na praženie alebo získavanie inulínu, iné pre listy. Do rovnakého druhu patrí aj belgická čakanka čiže chicon, ktorej svetlé puky vznikajú rýchlením koreňov v tme. Nie je preto prekvapivé, že sa s čakankou stretnete ako s lúčnou rastlinou, šalátovou zeleninou, nápojom aj zložkou funkčných potravín.

Koreň čakanky je významným rastlinným zdrojom inulínu. Inulín je rozpustná vláknina patriaca medzi fruktány, teda sacharidy zložené prevažne z reťazcov fruktózy. Ľudské tráviace enzýmy ho v tenkom čreve úplne nerozložia, a preto sa dostáva ďalej do hrubého čreva. V odborných publikáciách sa preto zaraďuje medzi prebiotické substráty a výskum sleduje jeho vzťah k zastúpeniu niektorých bakteriálnych rodov a parametrom črevnej činnosti.

Inulín z čakanky prispieva k normálnej funkcii čriev zvýšením frekvencie stolice.¹ Priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme 12 gramov čakankového inulínu a tvrdenie možno použiť iba pri potravine, ktorá spĺňa presne stanovené podmienky zloženia a denného príjmu.

Listové odrody čakanky majú typickú horkastú chuť. Čerstvé sa hodia do šalátov, kde ich možno spojiť s jablkom, hruškou, citrusmi, orechmi alebo jemným syrom. Čakankové puky možno aj zapekať, grilovať alebo dusiť. Tepelná úprava ich horkosť čiastočne zjemní a vytvorí prílohu, ktorá sa chuťovo líši od bežných listových šalátov.

Koreň čakanky sa po zbere suší, praží a melie. Pripravuje sa z neho nápoj podobný obilným kávovinám alebo sa pridáva do kávových zmesí. Pražená čakanka dodáva nápoju tmavú farbu a zemitú chuť, nie kofeínový účinok. Hodí sa tak na chvíle, keď si chcete zachovať teplý ranný alebo večerný rituál bez ďalšej dávky kofeínu.

Inulín získaný z koreňa sa používa aj ako potravinárska zložka. Dokáže ovplyvniť konzistenciu, zadržiavať vodu a zvýšiť obsah vlákniny, preto sa objavuje napríklad v tyčinkách, jogurtoch, nápojoch alebo proteínových výrobkoch. Samotný výraz „s vlákninou“ však ešte nevypovedá o celkovej kvalite potraviny. Dôležité zostáva celé zloženie a veľkosť porcie.

Čakankový sirup sa vyrába z koreňa čakanky a používa sa ako tekuté sladidlo. Aktuálny BrainMax Pure Čekankový sirup obsahuje podľa produktovej stránky 100 % extrakt z koreňa čakanky. V 100 gramoch má 168 kcal, 9 gramov sacharidov, z toho 9 gramov cukrov, a 66 gramov vlákniny. Vysoký podiel vlákniny je hlavný rozdiel oproti bežnému cukru, medu a mnohým klasickým sirupom. 

Čakankový sirup má zvyčajne nízky glykemický index, pretože veľkú časť jeho zloženia tvorí inulín a ďalšie nestráviteľné sacharidy. Tie sa v tenkom čreve nerozkladajú rovnakým spôsobom ako bežný cukor, takže po ich konzumácii zvyčajne nedochádza k takému rýchlemu nárastu hladiny glukózy v krvi.

Čakankový sirup má konzistenciu podobnú medu a jemne sladkú chuť. Ľahko sa rozmieša v teplých aj studených pokrmoch. Začnite menším množstvom a upravte recept podľa chuti aj konzistencie.

• do bieleho jogurtu, tvarohu alebo skyru,
• do ovsenej, ryžovej alebo pohánkovej kaše,
• na palacinky, lievance alebo francúzsky toast,
• do kávy, čaju a domácich nápojov,
• do šalátových zálievok a marinád,
• do krémov, pudingov a nepečených dezertov,
• v menšom množstve do cesta pri domácom pečení.

Pri pečení nemožno vždy nahradiť sypký cukor tekutým sirupom v pomere jedna k jednej. Sirup pridáva do cesta vlhkosť, ovplyvňuje štruktúru a môže zmeniť čas pečenia. Najlepšie funguje v receptoch, ktoré počítajú s tekutým sladidlom, prípadne treba mierne ubrať inú tekutinu.

Čakanka môže na obale označovať listovú zeleninu, pražený koreň, inulín aj sirup. Pri výbere preto vždy záleží na konkrétnej forme a zložení výrobku.

Nie nevyhnutne. Napríklad BrainMax Pure Čekankový sirup obsahuje podľa aktuálnej etikety 9 gramov cukrov v 100 gramoch produktu. V porovnaní s bežnými sirupmi ide o nízky podiel, označenie „bez cukru“ by však nebolo presné.

Nízky glykemický index neznamená automatickú vhodnosť pre každého človeka s diabetom. Produkt stále obsahuje sacharidy a reakciu ovplyvňuje porcia aj zvyšok jedla. 

Samotný pražený koreň čakanky prirodzene neobsahuje kofeín. Ak je však súčasťou zmesi s kávou, výsledný nápoj môže obsahovať kofeín.

Ide o dve odlišné potraviny. Čakankový sirup vyniká vyšším obsahom vlákniny a nižším podielom cukrov, zatiaľ čo med má vlastnú chuť, pôvod a technologické vlastnosti.

Čakanka spája tradičné využitie s moderným potravinárstvom. Listy prinesú do šalátu príjemnú horkosť, pražený koreň vytvorí bezkofeínový nápoj a extrakt z koreňa poslúži ako sladidlo s vysokým obsahom vlákniny. Jej najväčšou prednosťou je všestrannosť, nie prísľub, že vyrieši celý jedálny lístok.