Koniec starnutia
Vypočujte si audioverziu článku!
"Starnutie je nemoc, ktorá sa dá liečiť."
To je veta a zároveň presvedčenie Davida Sinclaira. Austrálskeho biológa, profesora genetiky a spoluriaditeľ Centra pre biológiu starnutia, ktorý toto povedal pred viac ako desiatimi rokmi. Okrem toho je tiež autor knihy Koniec starnutia, ktorá sa stala bestsellerom. Aby tiež nie! Témou starnutia sa zaoberali už starovekí filozofi, lekári, vládcovia, neskôr alchymisti a tiež to bolo častou inšpiráciou umelcov, najmä maliarov. Je jasné, že ľudstvo odjakživa zaujíma, ako žiť čo najdlhšie. David Sinclair k tomu ešte dodáva, že sa ani v pokročilom veku nemusíme zápasiť s často vážnymi chorobami, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu nášho každodenného života. Výskumy jeho tvrdenia neustále prebiehajú, ale už teraz vieme, že hranica starnutie nie sú stanoveným iba genetickými predispozíciami. Keď si uvedomíme, že za uplynulých 100 rokov sa českým mužom predĺžil život priemerne o 29 rokov a ženám o viac ako 32 rokov. Potom v tomto kontexte tvrdenie Davida Sinclaira o starnutí ako chorobe, ktorá sa dá liečiť, už nepôsobí toľko sci-fi.
Kto je David Sinclair?
David je profesorom genetiky, ktorý celý život zasvätil výskumom nielen toho, ako spomaliť starnutie našich buniek, ale tiež ako zlepšiť celkovou kvalitu ľudského života. Celé detstvo bol posadnutý myšlienkou, že každý musí raz zomrieť a táto posadnutosť ho sprevádzala až do vysokoškolských štúdií, kedy sa rozhodol, že toto bude smer, kadiaľ sa chce profesijne uberať. Ako jeden z popredných inovátorov svojej generácie bol časopisom Time označený za „jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí na svete“ a patrí medzi päťdesiat najvplyvnejších ľudí v zdravotníctve. Je členom správnej rady Americkej federácie pre výskum starnutia a za svoj výskum a významné vedecké objavy získal viac ako tridsaťpäť ocenení.
Ako sám uvádza starnutie nemusí byť nevyhnutné a jeho cieľ je jasný. So svojim tímom by rád prišiel na to, ako sa dožiť 120 rokov a fyzicky sa cítiť na polovicu. Podľa neho síce nemôžeme zastaviť čas, ale pravdepodobne môžeme ovplyvniť dĺžku nášho života. Čo je však najdôležitejšie, je viac než pravdepodobné, že môžeme ovplyvniť kvalitu života, ako aj samotnú smrť. Dnes už vieme, že u ľudí, ktorí sa dožívajú veľmi vysokého veku, okolo 100 rokov, je smrť väčšinou rýchla, bez utrpenia, bez bolestí, často v spánku. Väčšine ľudí príde proces starnutia, tak ako ho poznáme prirodzený a samozrejmý. A to vrátane často vážnych ochorení, ktorým skôr alebo neskôr musíme čeliť. Tak to, ale nemusí byť...
David nepopiera samotný proces starnutia našich, len pripomína, že je lekár, ktorý má povinnosť mierniť utrpenie ľudí a je presvedčený, že vplyvom starnutia nastupujú aj všetky ochorenia. Starnutie je podľa neho dlhodobé poškodzovanie buniek, s ktorými si organizmus nakoniec nevie poradiť, čo vedie k tomu, že bunky strácanie postupne svoju identitu a tkanivá zlyhávajú. Môžeme si to predstaviť tak, že napríklad mozgové bunky sa začnú správať ako kožné bunky a kožné bunky sa správajú ako pečeňové. V tele proste nastáva chaos. Dávid poznamenáva, že mnoho chorôb, ktoré postihujú starších ľudí, možno dramaticky zmierniť, ak nie "vyliečiť" lepším porozumením mikrobiologických procesov, ktoré sa u týchto osôb postupne zhoršujú. Starnutie našich buniek je proces, ktorý by sme mohli spomaliť. To isté platí aj v prípade vírusových ochorení. Najmä u tých, ktorých dnes už dobre poznáme. Aj tu je v prípade infekcie extrémne dôležitý náš biologický vek. To ako starnú naše bunky, môže podľa doktora Sinclaira ovplyvniť náchylnosť aj k týmto ochoreniam. Podľa doktora Sinclaira sa v súčasnosti pristupuje k ochoreniam v pokročilom veku ako k nevyhnutnému príznaku staroby a pritom to môže byť presne naopak. Vplyvom starnutia buniek sa môžu dostaviť najrôznejšie ochorenia. Inými slovami môžeme chápať vek ako chorobu, ktorú je možné liečiť či držať na uzde podobne ako akékoľvek iné ochorenie.
Charakteristické znaky starnutia a epigenóm
Vedci môžu spoľahlivo zmerať aj znaky starnutia, ako je poškodenie DNA, skrátenie telomér (teloméry sú koncové časti chromozómov), mitochondriálnej dysfunkcie, akumulácia senescentných buniek a vyčerpanie kmeňových buniek. Naše telá vytvárajú senescentné bunky. Sú to bunky, ktoré sú stále nažive, ale už nerastú, a ako žijú ďalej bez akejkoľvek práce, uvoľňujú drobné proteíny nazývané "cytokíny", ktoré v našich telách spôsobujú toxický zá***. Treba povedať, že zá*** je tiež hybnou silou srdcových ochorení, cukrovky alebo demencie a spôsobuje, že ostatné bunky starnú a uvoľňujú viac cytokínov.
V bunkách nášho tela existujú dva hlavné typy informácií: Prvá je genetická informácia a druhá epigenetická informácia. Epigenetiká sú chemické zmeny, ku ktorým dochádza na našom genóme a ktoré určujú zapnutie a vypnutie génov. Vieme, že prostredie - ako žijeme, spomaľuje alebo urýchľuje tikanie týchto epigenetických hodín. Epigenetické informácie sú pravdepodobne dôležitejšie pre naše dlhodobé prežitie než samotný genóm, aj keď obe sú nevyhnutné.
Príčina starnutia v zlom prečítaní genetického kódu...
V minulosti existovali rôzne teórie starnutia, ale väčšinou boli zamerané na jednotlivé príčiny. Doterajší výskum príčin starnutia nijako výrazne nepredĺžil maximálnu dĺžku života. Čo keby existovala len jedna príčina starnutia? David verí, že sa jedná o zásadný stratu informácií. Genetický kód môžeme považovať za digitálnu informáciu. Rovnako ako sú uložené digitálne informácie, sú uložené nuklenoidy v našej DNA. Je to spoľahlivý spôsob ukladania a kopírovanie informácií. DNA môže prežiť vriacu vodu a tiež štyridsať tisíc rokov v neandrtálskych kostiach. Strata informácií teda nie je v genetickom kóde. K strate dochádza pravdepodobne v epigenóme teda pri samotnom čítaní genetického kódu, ktorý dáva novo rozdeleným bunkám pokyny. Napríklad vo chvíli, keď sa húsenica premení na motýľa, genetický kód tohto hmyzu sa nezmení, zmení sa iba prečítanie jeho génov - epigenóm.
Starnutie a veda
Starnutie je zložitý proces, ktorý má viac faktorov. Starnutie je dnešnými vedcami najčastejšie popisované prostredníctvom rôznych charakteristických znakov ako je strata kmeňových buniek a genetická nestabilita. Doktor Sinclair popisuje starnutie jednoducho ako stratu informácií.
Dnešná medicína a všetky investície v zdravotníctve sa zameriavajú predovšetkým na symptomatickú liečbu ochorení. To znamená potlačiť symptómy bez riešenia pravého dôvodu ochorenia. Ďaleko väčšiu pozornosť by sa mala uberať smerom k prevencii. Doktor Sinclair hovorí, že sa rodíme s bezchybnými genetickými informáciami, ktoré sa v priebehu života znehodnocujú. Verí, že sa tieto informácie zhoršujú neustálym poškodzovaním chromozómov alebo DNA a to aj napriek tomu, že sa naše bunky snažia všetko opraviť a minimalizovať škody.
Už v 90. rokoch publikoval David v časopise Science svoju štúdiu, v ktorej v kvasinkách vyvolával tzv. Wernerov syndróm. Ochorenie nazývané aj ako syndróm predčasného starnutia. Jedná sa o vzácne genetické ochorenie, ktoré veľmi urýchľuje procesy starnutia a osoby s týmto ochorením sa dožívajú maximálne 20 rokov. V rámci výskumu zistil, že niektoré naše molekuly môžu dokázať spomaliť starnutie buniek.
Molekuly spomaľujúce starnutie buniek
1.) Sirtuíny
Sirtuíny sú enzýmy, konkrétne 7 typov enzýmov, ktoré v našom tele riadi veľa vecí, vrátane zdravia našich buniek alebo aj to, či napríklad budeme mať nadváhu a tiež zdravie nášho mozgu. Keď surtuíny prestanú fungovať správne, dochádza k starnutiu. Zjednodušene povedané sirtuíny sú strážca nášho tela, chráni nás pred chorobami a v okamihu, keď dôjde k poškodeniu genetického kódu DNA, surtuíny ponáhľajú riešiť tieto poškodenia. Nielen že nás chránia pred chorobami, ale aj tlmia chronický zá***, ktorý vedie k ateroskleróze, metabolickým poruchám, ulceróznej kolitíde, artritíde alebo astme. Mimo to zabraňujú bunkovej smrti a posilňujú mitochondrie, čo sú energetické továrne v našich bunkách.
Podľa Davida existuje celý rad vecí, ktorými môžeme pomôcť udržať sirtuíny aktívne. Športovať, zažívať teplotné výkyvy ako je sauna a následné ochladenie tela a alebo tiež zmenšiť príjem potravy (kalorická reštrikcia) či obmedziť príjem mäsa alebo dokonca mäso prestať jesť. Túto teóriu potvrdzujú na našej planéte tzv. modrej zóny, ktoré predstavujú oblasti a krajiny ako je Grécko konkrétne ostrov Ikaria, Taliansko (oblasť na Sardínii), tropické ostrovy Okinawa v Japonsku, Loma Linda v Kalifornii alebo polostrov Nicoya na Kostarike. Na týchto miestach je veľa ľudí, ktorí sa dožívajú viac ako 100 rokov a aj celkový priemerný vek je tu oveľa vyšší než v iných častiach planéty. Nie je náhodou, že tieto miesta sú si v niekoľkých veciach dosť podobné.
2.) AMPK
Ide o hlavný regulátor bunkovej energie, ktorý riadi hlad a výdaj energie. Aktivácia AMPK zvyšuje katabolické procesy v tele, ktoré majú napodobovať obmedzenie kalórií. O tom je známe, že spoľahlivo predlžuje život. V súčasnej dobe sa jedná o cieľ predovšetkým pre liečbu cukrovky a obezity.
Ako môžeme spomaliť starnutie?
Výskumy sa v posledných rokoch zameriavajú na to, prečo si telo vytvára dlhodobú odolnosť pri vystavovaní sa krátkodobému zdravému stresu ako je napríklad prerušovaný pôst, cvičenie s vysokou intenzitou, stres vyvolaný teplom či chladom. Skrátka čokoľvek, čo stimuluje telo na bunkovej úrovni, aby sa stalo silnejším a odolnejším. Náš organizmus musí byť neustále otužovaný týmito druhmi krátkodobého zdravého stresu, aby sa stal silnejším a odolnejším. Mierny bunkový stres je pre náš epigenóm blahodarný, pretože stimuluje naše gény dlhovekosti. Tento proces otužovanie organizmu a z toho prameniaca podpora génov dlhovekosti sa nazýva efektom hormézy. O strese počúvame dnes a denne, ale tu sa nejedná o chronický patogénny stres, ktorý nám z dlhodobého hľadiska škodí. Tu hovoríme o krátkodobom pozitívnom strese organizmu. Tento zdravý krátkodobý stres podľa doktora Sinclaira podporuje zdravie našich buniek a odomyká potenciál dlhovekosti, ktorý sa u nás evolučne vyvinul.
1.) Prirodzený pohyb
V modrých zónach, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku je veľmi zásadným faktorom dlhovekosti ich fyzická aktivita. Títo ľudia majú napospol dostatok fyzickej aktivity, pretože na svojich farmách pracujú na dennom svetle aj päť hodín denne. Už štyristo rokov sa lekári zhodujú v tom, že pohyb je pre zdravie dôležitý iba preto, že zlepšuje krvný obeh a tak zabraňuje usadzovaniu povlaku, ktorý potom upcháva cievy a tým poškodzuje celý kardiovaskulárny systém. David je presvedčený o tom, že pozitívny vplyv pohybu na naše zdravie sa deje na oveľa nižšej úrovni. A to na úrovni buniek. Je vedecky dokázané, že ľudia, ktorí pravidelne športujú, mávajú oveľa dlhšie teloméry ako ľudia, ktorí sa nehýbu. Veľa štúdií tiež potvrdzuje, že cvičenie môže pomôcť zabrániť úbytku telomér. Predtým si ľudia mysleli, že musia behať maratóny, aby z pohybu vyťažili maximum, ale krátke intervalové tréningy s vysokou intenzitou sú pre zdravie oveľa lepšie. Fyzické cvičenie vystavuje telo stresu, čím sa zvyšuje hladina NAD (Nikotínamidadeníndinukleotid), ktorý môže podporiť dlhovekosť.
2.) Jedálniček
V našich telách existujú dve dôležité obranné cesty starnutia - mTOR a sirtuíny. mTOR koordinuje reakcie, ako je bunkový rast, bunková smrť (apoptóza) a zá***. Je dokázané, že ak spomalíme mTOR u zvierat, tak žijú dlhšie. Vedci sa domnievajú, že je to tak preto, že spomalenie môže zachovať funkciu kmeňových buniek a vyvolať recykláciu poškodených buniek (autofágia). V jedálničku ľudí z modrých zón sa najčastejšie vyskytuje zelenina, ovocie a strukoviny. Konzumujú menej mäsa alebo syrov a hlavne konzumujú to, čo si sami vypestujú. Na spomalenie mTOR je veľmi dôležité zbaviť sa frekvenčného stravovania. Optimum je jesť raz maximálne 2x za deň. Nejedná sa o hladovanie ani stav podvýživy. Ide o kalorickú reštrikciu. Je smutnou pravdou, že väčšina ľudí dnes je príliš veľa a príliš často. Cestou môže byť zaradenie prerušovaného pôstu, ktorý trvá „iba“ niekoľko hodín. V čase, keď nejete sa telo opäť dostáva do krátkodobého stresu a dôjde zjednodušene povedané k spomaleniu starnutia. Pre telo je jednoducho dostačujúce len toľko jedla, ktoré je nevyhnutné na prežitie.
Okrem toho ako často jesť, je tiež dôležité strážiť si skladbu jedálnička a to najmä množstvo konzumovaných živočíšnych bielkovín. Vieme, že veľké množstvo predovšetkým červeného priemyselne spracovaného mäsa je škodlivé pretože obsahuje trimetylamín-N-oxid, ktorý je spojený so zvýšeným rizikom srdcových ochorení. Priemyselne spracované červené mäso je najhoršie, pretože sa ukazuje súvislosť medzi príjmom tejto potravy a ochorením čriev a pankreasu. Hlavné je potrebné spomenúť, že nie je dobré mať v strave prebytok aminokyselín, ktoré sa nachádzajú v mäse, pretože práve ony udržia proteín mTOR vo vašom tele aktívny. Z dlhodobého hľadiska je to zlé - vypne to totiž prirodzenú obranu proti starnutiu a ochoreniam. Štúdia ukazuje, že ľudia, ktorí jedia veľa živočíšnych bielkovín, majú nižšiu hladinu NAD, čím vypínajú bunkovú obranu proti starnutiu.1
3.) Prudké zmeny teplôt
Najnovšie výskumy potvrdzujú, že vystavenie sa teplu alebo chladu je rovnako dôležité ako vyššie popísaná zmena stravy. Lebo gén Sirtuin-3, ktorý je aktivovaný chladom podporuje produkciu hnedého tuku, ktorý je doslova prešpikovaný mitochondriou, ktoré využívajú energiu z bieleho tuku a zrýchľujú metabolizmus. Zjednodušene povedané hnedý tuk požiera tuk biely, ktorý sa nám usadzuje najčastejšie na bruchu alebo medzi orgánmi a jeho vyššie zastúpenie je spájané s chronickými ochoreniami. Vedci sa dlhé roky domnievali, že hnedý tuk majú len novorodenci a potom o neho čoskoro s vekom úplne prídeme. Ale potom prišiel na scénu Wim Hof a zistilo sa, že zásoby hnedého tuku môže mať aj človek v šesťdesiatich rokoch. Nemusím snáď zmieňovať, že Wim Hof je legendárny práve pre svoje extrémne svetové rekordy ako 2 hodiny strávené v ľadovej kadi bez pohybu alebo výstup na Mount Everest iba v trenírkach a na boso alebo zabehnutie maratónu v púšti Namib bez vody. Týmito kúskami zboril mýty o tom, čoho je ľudské telo schopné. Otužovaním stimulujete produkciu hnedého tuku, ktorý Vám pomôže spaľovať ten '' škaredý '' biely na bruchu a ešte aktivujete gény dlhovekosti.2 Keď toto počujete, neuvažujete o tom, že sa zajtra osprchujte ľadovou sprchou? :)
4.) Suplementácia NAD a eNeMeN
Dnes už vieme, že niektoré doplnky stravy môžu mať priaznivý vplyv na zdravie našich buniek. A je ich hneď niekoľko. Nikotínamidadeníndinukleotid, skrátene NAD, je zlúčenina nachádzajúca sa vo všetkých živých bunkách, ktorá je ústredným regulátorom mnohých hlavných biologických procesov, vrátane starnutia a choroby. Slúži doslova ako palivo pre sirtuíny k tomu, aby odvádzali dobrú prácu. Čím viac NAD máte, tým aktívnejšie sú sirtuíny. Avšak NAD ako doplnok stravy je ťažšie metabolizovať. Molekula, ktorá funguje lepšie sa nazýva eNeMeN a telom je okamžite premenená na NAD. Táto molekula pomáha udržať sirtuíny aktívne. Profesor Sinclair odporúča užívať 1 gram eNeMeN hneď ráno spoločne s nejakými tukmi napr. jogurtom, pretože tuky zlepšuje biodostupnosť eNeMeN.
5.) Resveratol
Resveratrol je antioxidant, ktorý môžeme nájsť v červenom víne. Rovnako ako mnoho iných antioxidantov podporujúcich zdravie je resveratrol polyfenol produkovaný niektorými rastlinami v reakcii na stres alebo zranenia v procese zvanom xenohorméza. Resveratrol sa tiež nachádza v kakau, arašidoch a čučoriedkach a v 90. rokoch 20. storočia vedci objavili jeho kardioprotektívne vlastnosti (vlastnosť chrániť srdce).
David Sinclair resveratrol popisuje ako molekulu, ktorá napomáha spomaliť starnutie tým, že aktivuje najmä SIRT1, ktorý vedie k obmedzeniu kalórií, čo je ďalšia osvedčená metóda pre predĺženie života. Na druhú stranu sa dnes už vie, že sa resveratrol zle vstrebáva v tráviacom systéme v súvislosti so zapitím tabletky vodou. Sám David uvádza, že resveratrol užíva napríklad s jogurtom a to ráno, pretože aktiváciou SIRT1 môže narušiť cirkadiánny rytmus a spánok. Ďalej je možné vysypať si resveratrol pod jazyk a nechať pôsobiť aspoň minútu spoločne s lyžičkou oleja z tresčej pečene. Pod jazykom máme tenšie tkanivo a látky sa tu dostávajú do organizmu rýchlejšie a to bez devastačného efektu spôsobeného naším tráviacim traktom.
Záver: Starnutie ako ochorenie
Pôst alebo kalorická reštrikcia je po tisícročia overeným postupom pre dlhovekosť. Je to účinný spôsob, ako aktivovať AMPK a sirtuíny. Okrem toho je známe, že šok chladom alebo teplom v tele vyvoláva hormézu. To znamená, že horúce sauny, otužovanie a studené sprchy stresujú telo zdravými spôsobmi, aby zvýšili jeho odolnosť a došlo k aktivácii génov dlhovekosti. Využite prichádzajúce zimy a odomknite svoj potenciál dlhovekosti, zlepšite svoju imunitu aj kondíciu otužovaním.
V minulom roku uznala Svetová zdravotnícka organizácia starobu ako chorobu. Čoskoro sa možno dočkáme, že na starnutie bude považovať za chorobu, ktorá sa dá vyliečiť. Do tej doby si môžeme život predĺžiť kalorickou reštrikciou, prerušovaným pôstom, cvičením i pohybom, otužovaním alebo určitými doplnkami stravy ako NAD +, eNeMeN či resveratrol.
Nie je asi zlé zamyslieť sa nad budúcnosťou ľudstva, ak by dochádzalo k predĺženiu života ľudí na planéte. Aj vo sfére ekonomickej a sociálnej má David dostatok rozumné odpovede na zásadné civilizačné otázky. Je zrejmé, že zámerom nie je vytvoriť armádu starcov, ktorí nebudú sebestační. Práve naopak. Ľudia v budúcnosti môžu byť ďaleko viac aktívny, môžu sa aj v starobe venovať tomu, čo ich baví, alebo tráviť viac času so svojou rodinou. Môžu tiež vykonávať prácu, ktorá nie je primárne zameraná na výkon, rýchlosť, ale celá spoločnosť bude ťažiť z ich životných skúseností a znalostí.
David tiež pripomína, že sa nemôžeme úplne zbaviť choroby, ale choroby prídu v poslednej fáze života, kedy ľudia nemusia zažívať pred smrťou mesiace a často celé roky utrpenia. Z ekonomického hľadiska tiež dodáva, že ak ľudia nebudú chorí dlhé mesiace a roky pred smrťou, finančné prostriedky, ktoré sa vynaložia na liečbu a starosť o pacientov, sa môžu vynaložiť ďaleko lepšie. Z obáv, že by ľudstvo nezvládlo viac ľudí na planéte starosť nemá a pripomína, že teraz sa tiež dožívame ďaleko vyššieho veku, než tomu bolo pred sto rokmi. Je to preto, že tento priebeh je pozvoľný tak, aby sme sa na tento fakt mohli dostatočne dopredu pripraviť a adaptovať. A konkrétne knihu Koniec starnutia uzatvára emocionálny a humanitárny tlak na preklasifikovanie starnutia na chorobu, aby sme s ním mohli zaobchádzať ako s problémom, ktorý možno vyriešiť. "Musíme sa presťahovať do sveta, kde vieme omnoho viac o našich telách a o tom, čo sa deje, aby sme mohli prekonať problémy skôr, než nám skutočne spôsobia ochorenia."
Celú knihu Davida Sinclaira Koniec starnutia nájdete na našom e-shope!
Jiří Votava
1. High protein intake is associated with low plasma NAD+ levels in a healthy human cohort, Neda Seyedsadjadi 1 2, Jade Berg 2, Ayse A Bilgin 3, Nady Braidy 4, Chris Salonikas 2, Ross Grant 1 2 5
2. SIRT3, a mitochondrial sirtuin deacetylase, regulates mitochondrial function and thermogenesis in brown adipocytes,
***slovo zápal sa nesmie používať.