Novinka! BrainMax Testoboss: 7 bylín pre maximálnu potenciu a vitalitu! Zakúpite TU

Koniec starnutia

"Starnutie je nemoc, ktorá sa dá liečiť." to je veta a zároveň presvedčenie Davida Sinclaira. Austrálskeho biológa, profesora genetiky a spoluriaditeľ Centra pre biológiu starnutia, ktorý toto povedal pred viac ako desiatimi rokmi. Okrem toho je tiež autor knihy Koniec starnutia, ktorá sa stala bestsellerom. Aby tiež nie! Témou starnutia sa zaoberali už starovekí filozofi, lekári, vládcovia, neskôr alchymisti a tiež to bolo častou inšpiráciou umelcov, najmä maliarov. Je jasné, že ľudstvo odjakživa zaujíma, ako žiť čo najdlhšie. David Sinclair k tomu ešte dodáva, že sa ani v pokročilom veku nemusíme zápasiť s často vážnymi chorobami, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu nášho každodenného života. Výskumy jeho tvrdenia neustále prebiehajú, ale už teraz vieme, že hranica starnutie nie sú stanoveným iba genetickými predispozíciami.

Kto je David Sinclair?

Ako som už zmienila David je profesorom genetiky, ktorý celý život zasvätil výskumom. A to nielen toho ako spomaliť starnutie našich buniek, ale aj výskumy, ktoré sa zameriavajú na celkovú kvalitu života. Ako veľmi malé dieťa ho úplne šokovala informácia, že každý zomrie a táto myšlienka ho sprevádzala až do doby vysokoškolských štúdií, kedy sa rozhodol, že toto bude smer, kadiaľ sa chce uberať. Ako jeden z popredných inovátorov svojej generácie bol časopisom Time označený za "jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí na svete" a medzi päťdesiat najvplyvnejších ľudí v zdravotníctve. Je členom správnej rady Americkej federácie pre výskum starnutia a za svoj výskum a významné vedecké objavy získal viac ako tridsať päť ocenení.

Ako sám uvádza starnutie nemusí byť nevyhnutné a jeho cieľ je jasný. So svojím tímom by rád prišiel na to, ako sa dožiť treba 120 rokov a fyzicky sa cítiť na polovicu. Podľa neho síce nemôžeme zastaviť čas, ale pravdepodobne môžeme ovplyvniť dĺžku nášho života. Avšak čo je najdôležitejšie, je viac než pravdepodobné, že môžeme ovplyvniť ako kvalitu života, tak i samotnú smrť. Dnes už vieme, že u ľudí, ktorí sa dožívajú veľmi vysokého veku okolo 100 rokov, je smrť väčšinou rýchla, bez utrpenia, bez bolestí, často v spánku. Sú ľudia, ktorým proces starnutia, tak ako ho poznáme príde prirodzený a samozrejmý. A to vrátane často vážnych ochorení, ktorým skôr alebo neskôr musíme čeliť.

David nepopiera samotný proces starnutia našich, len pripomína, že je lekár, ktorý má povinnosť mierniť utrpenie ľudí a je presvedčený, že vplyvom starnutia nastupujú aj všetke ochorenia. Starnutie je podľa neho dlhodobé poškodzovanie buniek, s ktorými si organizmus nakoniec nevie poradiť, čo vedie k tomu, že bunky strácanie postupne svoju identitu a tkaniva zlyhávajú. Môžeme si to predstaviť tak, že napríklad mozgové bunky sa začnú správať ako kožné bunky a kožné bunky sa správajú ako pečeňové. V tele proste nastáva chaos. Dávid poznamenáva, že mnoho chorôb, ktoré postihujú starších ľudí, možno dramaticky zmierniť, ak nie "vyliečiť" lepším porozumením mikrobiologických procesov, ktoré sa u týchto osôb postupne zhoršujú. Tvrdí, že hovoríme o fajčení a cvičení, ale to hlavné nám uniká. A to je práve starnutie našich buniek, čo je efekt, ktorý by sme mohli spomaliť. To isté platí aj pri vírusových ochoreniach. Najmä o tých, ktoré dnes už poznáme, je extrémne dôležitý náš biologický vek. To ako starnú naše bunky, môže podľa neho ovplyvniť náchylnosť aj k týmto ochoreniam. Podľa neho sa v súčasnosti pristupuje k ochoreniam ako k nevyhnutnému príznaku starobe a pritom to môže byť presne naopak. Vplyvom starnutia buniek sa môžu dostaviť najrôznejšie ochorenia.

Charakteristické znaky starnutia a epigenóm

Vedci môžu spoľahlivo zmerať aj znaky starnutia, ako je poškodenie DNA, skrátenie telomér (teloméry sú koncové časti chromozómov), mitochondriálnej dysfunkcie, akumulácia senescentných buniek a vyčerpanie kmeňových buniek. Naše telá vytvárajú senescentné bunky. Sú to bunky, ktoré sú stále nažive, ale už nerastú, a ako žijú ďalej bez akejkoľvek práce, uvoľňujú drobné proteíny nazývané "cytokíny", ktoré v našich telách spôsobujú toxický zápal. Treba povedať, že zápal je tiež hybnou silou srdcových ochorení, cukrovky alebo demencie a spôsobuje, že ostatné bunky starnú a uvoľňujú viac cytokínov.

V bunkách nášho tela existujú dva hlavné typy informácií: Prvá je genetická informácia a druhá epigenetická informácia. Epigenetiká sú chemické zmeny, ku ktorým dochádza na našom genóme a ktoré určujú zapnutie a vypnutie génov. Vieme, že prostredie - ako žijeme, spomaľuje alebo urýchľuje tikanie týchto epigenetických hodín. Epigenetické informácie sú pravdepodobne dôležitejšie pre naše dlhodobé prežitie než samotný genóm, aj keď obe sú nevyhnutné.

V minulosti existovali rôzne teórie starnutia, avšak väčšinou boli zamerané na jednotlivé príčiny. Práce na týchto problémoch výrazne nezvýšila maximálnu dĺžku života. Čo keby existovala len jedna príčina starnutia? David verí, že sa jedná o zásadný stratu informácií. Genetický kód môžeme považovať za digitálnu informáciu. Rovnako ako sú uložené digitálne informácie, sú uložené nuklenoidy v našej DNA. Je to spoľahlivý spôsob ukladania a kopírovanie informácií. DNA môže prežiť vriacu vodu a tiež štyridsať tisíc rokov v neandrtálskych kostiach. Strata informácií teda nie je v genetickom kóde. Strata je pravdepodobne v epigenóme čiže vo vyjadrení genetického kódu, ktorý dáva novo rozdeleným bunkám pokyny, aké by mali byť. Napríklad vo chvíli, keď sa húsenica premení v motýľa, genetický kód tohto hmyzu sa nezmení, zmení sa iba výraz jeho génov - epigenóm.

Starnutie a veda

Starnutie je zložitý proces, ktorý má viac faktorov. Výskum starnutia je na rýchlom vzostupe a aby sme lepšie porozumeli biologickým procesom starnutia, vedci stále hľadajú spôsoby, ako tieto procesy zastaviť. Starnutie je najčastejšie popisované prostredníctvom rôznych charakteristických znakov. Medzi tieto charakteristické znaky patria strata kmeňových buniek a genetická nestabilita. Kým znaky starnutia sú užitočným rámcom pre zameranie na jednotlivé oblasti výskumu, existuje medzi nimi tiež veľké prekrývanie. Namiesto toho David poskytuje svoju vlastnú teóriu starnutia, ktorá zjednocuje všetky znaky. Dávidova teória je, že starnutie je jednoducho strata informácií.

Asi je potreba povedať, že medicína sa zameriava predovšetkým na liečbu najrôznejších ochorení. Všetky investície sú zamerané len na tento cieľ. Pri ochorení zastaviť jej dôsledky alebo potlačiť príčiny ochorenia. Pritom by sa oveľa väčšiu pozornosť mala uberať smerom prevencia. Tam, kde sa výskumy sústredia na spomalenie ochorenia alebo zmiernenie ich dopadov, sa výskumy pod taktovkou Davida Sinclaira uberajú opačným smerom, pretože sa zameriavajú na procesy starnutia buniek. Sám hovorí, že sa rodíme s perfektnými informáciami, ktoré sa v priebehu času zhoršujú. Verí, že sa tieto informácie zhoršujú tým, že sa poškodzujú chromozómy a DNA. Naše bunky sa snažia to všetko dávať dohromady a napraviť škody.

Už v 90. rokoch publikoval David v časopise Science svoju štúdiu, v ktorej v kvasinkách vyvolával tzv. Wernerov syndróm. Ochorenie nazývané aj ako syndróm predčasného starnutia. Jedná sa o vzácne genetické ochorenie, ktoré veľmi urýchľuje procesy starnutia a osoby s týmto ochorením sa dožívajú maximálne 20 rokov. V rámci výskumu zistil, že niektoré naše molekuly môžu dokázať spomaliť starnutie buniek.

Sirtuíny

Sirtuíny sú enzýmy, konkrétne 7 typov enzýmov, ktoré v našom tele riadi veľa vecí, vrátane zdravia našich buniek alebo aj to, či napríklad budeme mať nadváhu a tiež zdravie nášho mozgu. Keď surtuíny prestanú fungovať správne, dochádza k starnutiu. Zjednodušene povedané sirtuíny sú strážca nášho tela, chráni nás pred chorobami a v okamihu, keď dôjde k poškodeniu genetického kódu DNA, surtuíny ponáhľajú riešiť tieto poškodenia. Nielen že nás chránia pred chorobami, ale aj tlmia chronický zápal, ktorý vedie k ateroskleróze, metabolickým poruchám, ulceróznej kolitíde, artritíde alebo astme. Mimo to zabraňujú bunkovej smrti a posilňujú mitochondrie, čo sú energetické továrne  v našich bunkách.

sirtuiny_brainmarket_infografika_sk

Aj my sami ale môžeme urobiť niečo preto, aby sirtuíny zostali aktívne, ale tiež robíme veci, ktoré ich utlmia. Dávid hovorí, že práve tieto schopnosti sú to, prečo sa evolučne sirtuíny v našom tele vyvinuli. Podľa Davida existuje celý rad vecí, ktorými môžeme pomôcť udržať sirtuíny aktívny. Športovať, teplotné výkyvy ako je sauna a následné ochladenie tela a alebo tiež menšie porcie potravy a skladba jedálnička, kde je menej mäsa. Túto teóriu potvrdzujú na našej planéte tzv. modré zóny, ktoré predstavujú oblasti a krajiny ako je Grécko konkrétne ostrov Ikaria, Taliansko (oblasť na Sardínii), tropické ostrovy Okinawa v Japonsku, Loma Linda v Kalifornii alebo polostrov Nicoya v Kostarike. Na týchto miestach je veľa ľudí, ktorí sa dožívajú viac ako 100 rokov a aj celkový priemerný vek je ďaleko vyšší. Nie je náhodou, že tieto miesta sú si v niekoľkých veciach dosť podobné.

AMPK

Ide o hlavný regulátor bunkovej energie, ktorý riadi hlad a výdaj energie. Aktivácia AMPK zvyšuje katabolické procesy v tele, ktoré majú napodobovať obmedzenie kalórií. O tom je známe, že spoľahlivo predlžuje život. V súčasnej dobe sa jedná o cieľ predovšetkým pre liečbu cukrovky a obezity. 

Ako môžeme spomaliť starnutie?

Jedným z predmetov výskumu je aj to prečo vytváranie zdravého stresu pre telo vytvára dlhodobú odolnosť - napätie, ako je chvíľkové hladovanie, cvičenie vysokou intenzitou, stres vyvolaný teplom alebo chladom - čokoľvek, čo stimuluje telo na bunkovej úrovni, aby sa stalo silnejším a odolnejším pripraviť sa na takéto budúce napätie. Naše telá musia byť postrkované, alebo dokonca posúvané, aby sa prispôsobili a aby sa stali silnejšie a odolnejšie. Trochu bunkového stresu je dobré pre náš epigenóm, pretože stimuluje naše gény dlhovekosti. Spoločný termín pre tieto čiastkové veci, ktoré môžu pomôcť našim bunkám zostať zdravé má označenie hormoneze. V podstate to znamená, že máme tieto ochranné systémy, gény pre dlhovekosť a tie sú aktivované len vtedy, keď máme hlad, cvičíme alebo robíme niečo, čo prinúti naše telo "bojovať". O strese počúvame dnes a denne, ale tu sa nejedná o chronický stres, ktorý nám z dlhodobého hľadiska škodí. Tu hovoríme o krátkodobom strese. V angličtine je známy ako "fight or flight". Ide o druh okamžitej stresovej reakcie "boj alebo útek". Toto je podľa Davida to, čo podporuje zdravie našich buniek, ktoré sa u človeka pravdepodobne evolučne vyvinulo.

1.) Prirodzený pohyb 

V modrých zónach, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku je primárna ich frekvencia prirodzeného pohybu. U týchto ľudí je ďaleko väčšia miera pohybovej aktivity, pretože na svojich farmách sú zvyknutí byť v pohybe aj päť hodín denne. Už štyristo rokov sa lekári domnievajú, že pohyb je pre zdravie dôležitý len preto, že zvyšuje krvný obeh a tak zabraňuje usadzovaniu povlaku, ktorý potom upchávajú cievy a tým poškodzujú celý kardiovaskulárny systém. David je presvedčený, že pozitívny vplyv pohybu na naše zdravie sa deje na oveľa nižšej úrovni. A to na úrovni buniek. Je potvrdené, že osoby, ktoré pravidelne športujú majú ďaleko dlhšie teloméry. Mnoho štúdií tiež ukázalo, že cvičenie môže pomôcť zabrániť úbytku telomér. Predtým si ľudia mysleli, že musia behať maratóny, aby z pohybu dostali maxime, ale krátke intervalové tréningy s vysokou intenzitou sa zdajú byť takmer rovnako dobré. Fyzické cvičenie vystavuje telo stresu, čím sa zvyšuje hladina NAD (Nikotínamidadeníndinukleotid), ktorý môže podporiť dožitie vyššieho veku.

ako_zpomalit_startnutie_brainmarket_infografika_sk

2.) Jedálniček 

V našich telách existujú dve dôležité obranné cesty starnutia - mTOR a sirtuíny - ktoré majú zmysel, keď nejeme dostatok aminokyselín alebo nemáme iný zdroj energie. Aj napriek tomu ideme do práce a uvedieme naše telá do stavu obrany. mTOR koordinuje reakcie, ako je bunkový rast, bunková smrť (apoptóza) a zápal. Preukázateľne ak spomalíme mTOR, zvieratá žijú dlhšie. Vedci sa domnievajú, že je tomu tak preto, že spomalenie môže zachovať funkciu kmeňových buniek a vyvolať recykláciu poškodených buniek (autofágia). V jedálničku ľudí z modrých zón sa najčastejšie vyskytuje zelenina, ovocie a strukoviny. Konzumujú menej mäsa alebo syrov a hlavne konzumujú to, čo si sami vypestujú. Najdôležitejšie je jesť menej často. Nejedná sa o hladovanie ani stav podvýživy. Ide o kalorickú reštrikciu, pretože je pravdou, že väčšina dospelých jej dnes príliš veľa a často. Cestou môže byť zaradenie prerušovaného pôstu, ktoré trvajú "iba" niekoľko hodín. V čase, keď nejete sa telo opäť dostáva do krátkodobého stresu, ktorý sme si vysvetlili vyššie. Pre telo je jednoducho dostačujúce len toľko jedla, ktoré je nevyhnutné pre prežitie.

Okrem toho ako často jesť, je tiež dôležité strážiť si skladbu jedálnička a to najmä množstvo konzumovaných živočíšnych bielkovín. Vieme, že veľké množstvo predovšetkým červeného priemyselne spracovaného mäsa je škodlivé pretože obsahuje trimetylamín-N-oxid, ktorý je spojený so zvýšeným rizikom srdcových ochorení. Hlavné je potrebné spomenúť, že nie je dobré mať v strave prebytok aminokyselín, ktoré sa nachádzajú v mäse. Tie udrží proteín mTOR aktívny vo vašom tele. Z dlhodobého hľadiska je to zlé - vypne to totiž prirodzenú obranu proti starnutiu a ochoreniam. Štúdia ukazuje, že ľudia, ktorí jedia veľa živočíšnych bielkovín, majú nižšiu hladinu NAD, čím vypínajú bunkovú obranu proti starnutiu.1 Najhoršie je priemyslovo spracované červené mäso. 

3.) Zmeny teplôt

Existujú tiež určité dôkazy o tom, že vystavenie tela teplu alebo chladu je rovnako dôležité ako vyššie popísaná zmena stravy. Konkrétne sa gén Sirtuin-3 aktivuje chladom, čo podporuje zhnednutie tuku, čo je podľa nás dobré. Hnedý tuk je plný mitochondrií, ktoré využívajú energiu a zrýchľujú metabolizmus. To je výhodné, pretože to znižuje množstvo tuku, ktorý na seba dávame, a tiež preto, že hnednutie produkuje zdravé bielkovinové signály. Ukázalo sa, že z bieleho tuku môžete urobiť studenú hnedú alebo béžovú farbu. Biely tuk je veľmi zlý, najmä v okolí vašich orgánov, zatiaľ čo hnedý tuk pod kožou je zdravšie. Čím starší budete, tým ťažšie bude hnedý tuk. Je dobré začať s týmito zmenami životného štýlu skôr.2 To znamená, že horúce sauny, kryoterapia a studené sprchy stresujú telo, aby zvýšili jeho odolnosť.

4.) Suplementácia NAD a NMN

Dnes už vieme, že niektoré doplnky stravy môžu mať priaznivý vplyv na zdravie našich buniek. A je ich hneď niekoľko. Nikotín amidadenín dinukleotid, skrátene NAD, je zlúčenina nachádzajúca sa vo všetkých živých bunkách, ktorá je ústredným regulátorom mnohých hlavných biologických procesov, vrátane starnutia a choroby. Slúži doslova ako palivo pre sirtuíny k tomu, aby odvádzali dobrú prácu. Čím viac NAD máte, tým aktívnejšie sú sirtuíny. Avšak NAD je veľmi malá molekula, ktorú je potrebné najprv "rozobrať". Molekula, ktorá funguje lepšie nazývaná NMN a telom je okamžite premenená na NADTáto molekula pomáha udržať sirtuíny aktívne. 

5.) Resveratol 

Resveratrol je antioxidant, ktorý môžeme nájsť v červenom víne. Rovnako ako mnoho iných antioxidantov podporujúcich zdravie je resveratrol polyfenol produkovaný niektorými rastlinami v reakcii na stres alebo zranenia v procese zvanom xenohorméza. Resveratrol sa tiež nachádza v kakau, arašidoch a čučoriedkach a v 90. rokoch 20. storočia vedci objavili jeho kardioprotektívne vlastnosti (vlastnosť chrániť srdce).

David Sinclair resveratrol popisuje ako molekulu, ktorá napomáha spomaliť starnutie tým, že pôsobí na jeden typ sirtuíny. Aktivuje najmä SIRT1, ktorý vedie k obmedzeniu kalórií, čo je ďalšia osvedčená metóda pre predĺženie života. Na druhú stranu sa dnes už vie, že sa resveratrol zle vstrebáva v tráviacom systéme v súvislosti so zapitím tabletky vodou. Sám David uvádza, že resveratrol užíva napríklad s jogurtom a to ráno, pretože aktiváciou SIRT1 môže narušiť cirkadiánny rytmus a spánok.

Jeden jednoduchý zásah, ktorý v ľudskej kultúre existuje tisíce rokov a je známy, že predlžuje dĺžku života u zvierat, je obmedzenie kalórií. Pôst alebo obmedzenie kalórií je definované ako zníženie príjmu živín bez podvýživy. Je to účinný spôsob, ako aktivovať sirtuíny a AMPK. Okrem toho je známe, že šok chladom alebo teplom v tele vyvoláva hormonézu. To znamená, že horúce sauny, kryoterapia a studené sprchy stresujú telo zdravými spôsoby, aby zvýšili jeho odolnosť.

Záver

minulom roku uznala Svetová zdravotnícka organizácia starnutie v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Ak by starnutie získalo schválenie FDA, došlo by k mnohým zmenám ako v oblasti výskumu starnutia, tak v tom, kto má prístup k liečbe, ktorá môže starnutie zabrániť. Bez doplnkov však môže každý človek do určitej miery predĺžiť život tým, že bude menej jesť, viac cvičiť a bude vystavovaný teplotným zmenám.

Nie je asi zlé zamyslieť sa nad budúcnosťou ľudstva, ak by dochádzalo k predĺženiu života ľudí na planéte. Aj vo sfére ekonomickej a sociálnej má David dostatok spoľahlivých odpovedí. Je zrejmé, že zámer, nie je urobiť viac ľudí, ktorí nebudú sebestační. Práve naopak. Ľudia v budúcnosti môžu byť ďaleko viac aktívny, môžu sa aj v starobe venovať tomu čo ich baví, alebo tráviť viac času so svojou rodinou. Môžu tiež vykonávať prácu, ktorá nie je primárne zameraná na výkon, rýchlosť a nemôže ju robiť počítačový program. V oblasti sociálnych služieb, kde potreba využiť dostatok porozumenia a empatie, môžu byť takí starší ľudia obrovským prínosom.

David tiež pripomína, že sa nemôžeme úplne zbaviť chorobou, ale choroby prídu v poslednej fáze života, kedy ľudia nemusia zažívať pred smrťou mesiace a často celé roky utrpenia. Z ekonomického hľadiska tiež dodáva, že ak ľudia nebudú chorí dlhé mesiace a roky pred smrťou, finančné prostriedky, ktoré sa vynaložia na liečbu a starosť o pacientov, sa môžu vynaložiť ďaleko lepšie. Z obáv, že by ľudstvo nezvládlo viac ľudí na planéte starosť nemá a pripomína, že teraz sa tiež dožívame ďaleko vyššieho veku, než tomu bolo pred sto rokmi. Je to preto, že tento priebeh je pozvoľný tak, aby sme sa na tento fakt mohli dostatočne dopredu pripraviť a adaptovať. A konkrétne knihu Koniec starnutia uzatvára emocionálne a humanitárnu tlak na preklasifikovanie starnutia na chorobu, aby sme s ním mohli zaobchádzať ako s problémom, ktorý možno vyriešiť"Musíme sa presťahovať do sveta, kde vieme omnoho viac o našich telách a o tom, čo sa deje, aby sme mohli prekonať problémy skôr, než nám skutočne spôsobia ochorenia." 

 

1. High protein intake is associated with low plasma NAD+ levels in a healthy human cohort, Neda Seyedsadjadi 1 2, Jade Berg 2, Ayse A Bilgin 3, Nady Braidy 4, Chris Salonikas 2, Ross Grant 1 2 5

2. SIRT3, a mitochondrial sirtuin deacetylase, regulates mitochondrial function and thermogenesis in brown adipocytes, Tong Shi 1Fei Wang Emily Stieren Qiang Tong