Vplyv hluku na naše zdravie

Hluk má globálny vplyv na naše zdravie. Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je hlukové znečistenie jednou z najväčších enviromentálnych hrozieb, s ktorými sa musíme stretávať. So zaradením priemyselnej výroby a urbanizáciou v polovici 19. storočia sa hlukové znečistenie stalo doslova alarmujúce. Aký vplyv má hluk na naše zdravie si povieme v dnešnom článku. Zároveň si predstavíme tipy, ktorými môžete minimalizovať hluk v bezprostrednej blízkosti.

Dopad hluku na naše zdravie

Zrejme nikomu z nás nerobí hluk úplne dobre. Niekto na hluk reaguje viac, niekto menej. Pod pojmom hluk si asi najskôr vybavíme vysokú hlasitosť na koncerte, stavbách a pod. Avšak potom je aj hluk, ktorému sme svojim životom v mestách prestali úplne venovať pozornosť. Keď sa nad tým zamyslíme, asi si vieme sami predstaviť, že život vo veľkomeste alebo na dedine so sebou nesie mnoho rozdielov. A hluk je jedným z nich. V minulosti bolo normálne, že so západom slnka bolo takmer úplné ticho. Dnes sme aj v noci obklopení celým radom zvukových aj svetelných elementov, ktoré majú negatívny vplyv naše zdravie. A to možno väčšia, než by sme si dokázali pripustiť.

Odhaduje sa, že tretina svetovej populácie a 3 zo 4 obyvateľov priemyselných miest majú určitý stupeň straty sluchu v dôsledku vystavenia zvukom s vysokou intenzitou.

Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) je hluk len v Európe zodpovedný za 16 600 predčasných úmrtí a viac ako 72 000 hospitalizácií ročne. Bolo preukázané, že vystavenie dlhodobému hluku nielenže spôsobuje stratu sluchu, tinnitus a precitlivenosť na zvuk, ale môže spôsobiť alebo zhoršiť kardiovaskulárne ochorenie! Ďalej sa môže podieľať na cukrovke 2. typu, spôsobiť poruchy spánku, stres, problémy duševného rázu a znížiť kognitívne schopnosti, vrátane zhoršenia pamäti a pozornosti.

Meranie hluku a problémy spôsobené zvýšeným hlukom.

Život okolo nás je stále viac hlučný. Hlavní vinníci sú doprava, ťažba, neustále rozrastanie miest a naopak odlesňovanie. To následne ničí prirodzené pohlcovače hluku, ktoré v podstate fungujú ako zvukové nárazníky. Existujú tzv. hlukové mapy, ktoré majú kontrolovať a mapovať hluk v prostredí, v ktorom žijeme. Avšak hlukové mapy sú celkom zbytočné, pokiaľ sa aj naďalej dáva prednosť stavaniu obchodných domov, kancelárií a priemyselných zón. Naopak klesá výstavba prirodzeného prostredia, ktoré môže hluk eliminovať ako sú parky a s tým spojené vysádzanie stromov a rastlín.

Hluk sa meria pomocou jednotky - decibelu. Rozsah vnímania hluku je pomerne malý, pretože sa bavíme o škále od 0-140 decibelov. Hodnotu 0 nepočujeme a hluk o sile 140 decibelov, je pre naše uši fatálne, kedy nasleduje strata sluchu. Bezpečná hladina hluku je pre nás 70-80 decibelov. Na samotné hodnoty hluku sa samozrejme vzťahujú smernice. Hluk by teda počas dňa nemal presiahnuť v priemere 55 decibelov. Avšak zvlášť vo väčších mestách je táto hranica dlhodobo prekračovaná.

Hlasité zvuky stimulujú amygdalu, časť mozgu, ktorá reguluje inštinkty prežitia. To spúšťa reakciu tela „boj alebo útek“, čo znamená, že sa ocitnete pod návalom adrenalínu a kortizolu. Bez toho, aby ste si toho boli vedomí, srdcová frekvencia a krvný tlak prudko stúpnu a to nám pochopiteľne škodí.

Náš organizmus je neustále vystavený hluku, aj napriek tomu, že sa v priebehu evolúcie nemal ako adaptovať. Tým sa u niektorých ľudí môže rozvinúť hyperakúzia. Ide o zvýšenú citlivosť vnímania bežného hluku ako je motor auta, vysávač alebo keď niekto žuje. Konkrétna príčina hyperakúzie nie je úplne jasná, ale môže byť spôsobená náhle alebo sa môže rozvinúť postupne. Môže byť spôsobená migrénou, dlhodobému vystaveniu hlučnému prostrediu alebo aj lymskou boreliózou.

Ako to funguje?

Je zaujímavé, že najviac nás negatívne ovplyvňujú zvuky, ktoré si mnohokrát ani neuvedomujeme, že ich počujeme. Najmä tie, ktoré „počujeme“, keď spíme. Ľudské ucho je extrémne citlivé a nikdy si neodpočinie. Takže aj keď spíme, naše uši fungujú. Zachytávajú a prenášajú zvuky, ktoré sú filtrované a interpretované rôznymi časťami mozgu. Je to trvalo otvorený sluchový kanál. Bez toho, aby sme si toho boli vedomí, počujeme hluk napríklad verejnej dopravy, lietadiel alebo hudby prichádzajúcej od suseda. Všetky zvuky sú neustále spracovávané a telo na ne reaguje rôznymi spôsobmi prostredníctvom nervov.

Hoci Vás hluk zo spánku neprebudí, tak náš mozog tieto podnety spracováva a reaguje na akustický stres zvýšením produkcie kortizolu a adrenalínu. Práve táto reakcia môže viesť ku kardiovaskulárnym ochoreniam a ďalším zdravotným komplikáciám.

Čo spôsobuje dlhodobé vystavenie hluku?

1.) Poruchy spánku.

1/3 nášho života strávime spánkom, čo z neho robí veľmi významnú časť nášho života. Spánok je pre naše telo zásadný, pretože v tomto čase dochádza v tele k zásadným pochodom, ktoré sú kľúčové pre naše zdravie. Prečo je spánok tak dôležitý a čo sa počas spánku deje, sme podrobne vysvetlili v tomto článku. Pokiaľ je náš spánok narušený hlukom, nie je tak kvalitný, ďaleko dlhšie nám trvá než zaspíme, budíme sa už unavení a čím ďalej skôr. Pokiaľ to dobre poznáte, zrejme viete, že počas nasledujúceho dňa pociťujete menšiu produktivitu a myšlienky sa uberajú len k tomu, aby ste si šli zase ľahnúť. Hluk je hneď po svetle jedným z hlavných narušiteľov kvalitného spánku.

2.) Kardiovaskulárne ochorenia

Napadlo by Vás, že sa kardiovaskulárne ochorenie môže odvíjať od toho, či ste permanentne vystavení nadmernému hluku? Hluk aktivuje limbický systém mozgu, ktorý zohráva úlohu v emočnej regulácii, uvoľňovaní stresových hormónov do krvi a ovládaní sympatického nervového systému. Vo chvíli, keď je náš spánok opakovane narušovaný nejakým hlukom, srdce nám bije rýchlejšie.¹ Nadmerný hluk nám škodí najmä tak, že vyplavovaním adrenalínu si telo hluk mylne vysvetľuje ako ohrozenie a dochádza k stiahnutiu ciev a zvýšeniu krvného tlaku. Pomocou špecializovanej techniky zobrazovania mozgu vedci ukázali, že pri vystavení hluku sa zvýšila aktivita v amygdale. Oblasti mozgu, ktorá sa podieľa na spracovaní stresu, úzkosti a strachu. Nadmerný hluk tiež zvýšil zá*** v tepnách, čo je známy spúšťač kardiovaskulárnych problémov.

3.) Poruchy sústredenia a problémy s učením

Pokiaľ sa Vám zle sústredí pri zvýšenom hluku, verte, že takých ľudí ako ste vy, je prevažná väčšina. Podľa štúdií práve hluk spôsobuje poruchy pozornosti u detí² a dokonca problémy s učením, čítaním, pamäťou. Tiež priamo ovplyvňuje schopnosť vnímať pokyny. U detí vystavených častému alebo silnému hluku je dôležité sledovať známky straty sluchu. Pravidelné kontroly a testy sluchu môžu pomôcť určiť, či nedošlo k poškodeniu. Hlasité zvuky v pozadí napríklad zhoršujú vývoj mozgu v dojčenskom veku a poškodzujú tak sluch aj reč. Dokonca ani batoľatá sa nemôžu naučiť dobre hovoriť, ak je neustále zapnuté rádio alebo televízia. Ani dospelým sa poruchy koncentrácie v hlučnom prostredí nevyhýbajú a tak pokiaľ sa chcete dostať do správneho flow, doprajte si ticho.

4.) Porucha sluchu a tinnitus

Na poruchu sluchu sa viaže precitlivenosť na zvuk. Znie to síce obzvlášť, ale nech už máte sluch poškodený z akéhokoľvek dôvodu, zrejme veľmi citlivo tiež reagujete na okolité zvuky. Jednoducho ich pocitovo vnímate veľmi intenzívne. Sluchový systém funguje 24 hodín denne. Na rozdiel od očí, ktoré sú chránené viečkami, uši nemajú žiadnu ochranu. Preto "sú uši vždy v strehu" a nikdy neodpočívajú. Strata sluchu je považovaná za handicap od chvíle, keď má človek problémy s komunikáciou v bežných situáciách, ťažko rozumie, keď je okolo neho hluk. To má vplyv na kvalitu každodenného života.

Tinnitus je syčanie, zvonenie alebo bzučanie v ušiach alebo hlave človeka. Človek počuje tieto zvuky bez toho, aby ich produkoval vonkajší zdroj. Môže byť dôsledkom vystavenia vysokej hladine hluku, ako je hlasná hudba. Problém môže byť prechodný alebo aj trvalý.

5.) Negatívny vplyv na psychiku

Hluk je zdrojom stresu. Spúšťa reakcie v tele, vrátane vylučovania niektorých hormónov, ako je adrenalín a kortizol. Ako som už spomenula, každý z nás je inak citlivý na vnímanie hluku. A to má vplyv nielen na naše sústredenie, vnímanie, ale môže to mať aj negatívny vplyv na našu psychiku. Zvlášť vtedy, ak sme nepríjemnému hluku vystavovania so železnou pravidelnosťou. Môžeme pocítiť nepríjemný tlak, cítiť sa v strese alebo trpieť bolesťami hlavy a migrény.

Permanentne prekračovaný hluk aj v noci v kombinácii so zlou kvalitou spánku môže viesť až k úzkosti a panickým atakám. Často si nie sme schopní ani uvedomiť, že vznikajúca depresia môže byť spôsobená hlukom a tak sa situácia ešte zhoršuje.

6.) Ohrozuje vodný ekosystém

Ekosystém oceánov je ohrozený znečistením, a to nielen kvôli tomu, čo vidíme, ale aj tým, čo počujeme. Hlavný problém spočíva v lodnej doprave a infraštruktúre. Morské živočíchy sú na hluk veľmi citlivé a zvýšený hluk pre nich predstavuje problém, pretože zvuky sú často ich primárnym zmyslovým vodítkom, ako sa v mori orientovať.

Ticho lieči. Tipy ako eliminovať hluk okolo nás.

Bez toho, aby sme si to každý deň uvedomovali, ticho, ktoré si každý deň naordinujeme, môžete pomôcť v množstve problémov, s ktorými sa stretávame. Či už sú to poruchy spánku, úzkosti alebo minimalizácia stresu. Ale vedeli ste, že napríklad takou tichou meditáciou sa rozvíjajú Vaše sociálne interakcie? Presne tak, konkrétne empatie a súcit.³ 

1.) Doprajte si ticho

Vyhraďte si každý deň krátky časový úsek, kedy nebudete rušení. Môžete sa rozhodnúť využiť tento čas na meditáciu. Ideálny čas na to je skoro ráno alebo pred spaním. Urobte si prestávku od „hluku technológií“. Vyhnite sa pokušeniu vyplniť ticho zapnutím televízie, videí na YouTube, rádia alebo hudby atď. Osobne veľmi často doma vypínam aj zvuky na telefóne, aby ma nerušil príchod správ. Namiesto zapínania hudby, keď doma upratujete a varíte, robte tieto veci v tichu. Aplikujte hlukový pôst pravidelne a niekoľkokrát za deň.

2.) Štuple do uší

Pokiaľ často cestujete, alebo ste vystavovanie hluku, ktorý nemôžete utlmiť, odporúčam začať používať štuple do uší. Spočiatku s tým možno budete bojovať, ale je to super pomocník vo chvíli, keď si neželáte byť rušení alebo si jednoducho len chcete dopriať úplné ticho.

3.) Správne načasovanie - spotrebiče v domácnosti.

Zrejme je jasné, že vonku alebo v práci nemôžeme vždy ovplyvniť to, či sme vystavení hluku. Avšak doma to ovplyvniť môžete. Či už sa to týka vysávačov, umývačky, práčky alebo napríklad klimatizácie, skúste si naplánovať na dobu, kedy nebudete doma, tak aby Vás tieto spotrebiče nerušili. To isté sa dá povedať o televízii. Často sme zvyknutí mať televíziu príliš nahlas a to aj tí, ktorí so sluchom problémy nemajú.

4.) Tichá miestnosť

Či už bývate v dome či byte, môžete si vyhradiť jednu miestnosť, ktorá nebude v dosahu hlasných zvukov. Verím, že v menšom byte to môže byť problém, ale aj tu môžete nechať za dverami izby všetky technológie, ktoré by Vás mohli rušiť. Čiastočné riešenie môžu byť aj izolačné protihlukové dvere.

5.) Doprajte si ničím nerušený spánok

Či už zvuky počas noci vnímate alebo nie, faktom je, že ich počujeme. V noci je povolený limit hluku 40 decibelov. Máme jedinečnú príležitosť na to, aby sme nechali naše zmysly oddýchnuť. V spálni by sa teda nemala nachádzať elektronika, ktorá by spánok mohla narúšať. Avšak ovplyvniť spánok môžete aj počas dňa, pretože ako ukazuje štúdia z roku 2015, aj niekoľko minút ticha cez deň, zlepší aj kvalitu spánku v noci. ⁴

Záver

Hluk má na nás dopad ako po duševnej, tak aj fyzickej stránke. Zvykli sme si na neustálu expozíciu natoľko, že sa hluk stal naším stálym spoločníkom. Zvlášť v mestách sme sa dostali do bodu, keď okolitý hluk takmer nevnímame a súčasne s tým ani nevieme, o aký veľký problém ide. Zrejme sa všetci neodsťahujeme z dosahu všetkých rušivých elementov, ale pomocou vyššie spomenutých tipov, môžeme hluk výrazne eliminovať.

Veronika Halusková

1. MÜNZEL, Thomas, Mette SØRENSEN, Frank SCHMIDT, Erwin SCHMIDT, Sebastian STEVEN, Swenja Kröller SCHÖN a Andreas DAIBER. The Adverse Effects of Environmental Noise Exposure on Oxidative Stress and Cardiovascular Risk. 2018.

2. JAVAD JAFARI, Mohammad, Reza KHOSROWABADI, Soheila KHODAKARIM a Farough MOHAMMADIAN. The Effect of Noise Exposure on Cognitive Performance and Brain Activity Patterns. 2019.

3. GALANTE, Julieta, Ignacio GALANTE, Marie-Jet BEKKERS a John GALLACHER. Effect of kindness-based meditation on health and well-being: a systematic review and meta-analysis. 2014.

4. BLACK PHD, MPH, David S., Gillian A. O’REILLY, BS a Richard OLMSTEAD, PHD. Mindfulness Meditation and Improvement in Sleep Quality and Daytime Impairment Among Older Adults With Sleep Disturbances A Randomized Clinical Trial. 2015.

***slovo zápal sa nesmie používať.

 Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail  korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!