V nasledujúcom článku sa preto pozrieme na starostlivosť o zuby ako na celok – od pravidelného čistenia vrátane medzizubných priestorov až po to, čo ovplyvňuje vzhľad zubov a prečo ich farba nemusí byť u každého rovnaká.
Obsah
- Prečo nie je zub ako zub: farba nie je len o čistení
- Aké faktory najčastejšie stoja za sfarbením zubov?
- Ráno, večer… a hlavne poriadne: základ správneho čistenia
- Najčastejšie chyby pri čistení zubov
- Čo sa v ústach deje po jedle
- Nejde len o kefku: do hry vstupujú aj vitamíny a minerály
- Prírodné ingrediencie a domáce metódy
- Belší úsmev v kocke
- Pretože úsmev dokáže viac, než si myslíme
Prečo nie je zub ako zub: farba nie je len o čistení
Keď sa hovorí o farbe zubov, často sa automaticky predpokladá, že hlavnú úlohu zohráva len starostlivosť a pravidelné čistenie. Lenže odtieň zubov nie je u každého rovnaký ani vtedy, keď je rutina dôsledná. Každý chrup má totiž svoju prirodzenú stavbu, ktorá ovplyvňuje, ako zuby pôsobia navonok. Základ tvorí sklovina, dentín a dreň – a práve kombinácia skloviny a dentínu sa môže podpísať na tom, či zuby pôsobia svetlejšie, alebo majú skôr teplejší odtieň. U niekoho je sklovina prirodzene hrubšia a jasnejšia, u iného môže byť tenšia a viac prepúšťať podkladový tón dentínu.
Svoje miesto tu má aj prostredie v samotných ústach, pretože v ústnej dutine sa nachádzajú rôzne mikroorganizmy, ktoré spolu tvoria takzvaný orálny mikrobióm. Práve preto sa pri starostlivosti o zuby často spomína nielen pravidelnosť, ale aj technika čistenia a dôslednosť na miestach, ktoré sa ľahko prehliadnu – napríklad v medzizubných priestoroch.
Aké faktory najčastejšie stoja za zafarbením zubov?
Odtieň zubov sa väčšinou nemení zo dňa na deň. Skôr sa na ňom postupne podpisujú drobnosti, ktoré sa skladajú jedna k druhej, až sa potom pri pohľade do zrkadla sami čudujeme, kedy sa to vlastne mohlo zmeniť. Zafarbenie zubov môže ovplyvňovať viacero faktorov, ktoré sa v priebehu času neustále opakujú – a práve na tie sa teraz pozrieme bližšie.
Medzi najčastejšie faktory patria:
Nedostatočná alebo nepravidelná starostlivosť o zuby: farba zubov sa môže odvíjať od toho, aká dôsledná je vaša každodenná rutina. Ak sa čistenie zanedbáva, vynechávajú sa medzizubné priestory alebo sa niektoré časti chrupu pravidelne prehliadajú, môže sa na zuboch časom hromadiť povlak a zuby potom môžu pôsobiť zájdenejšie. Naopak, pravidelné čistenie môže pomôcť udržať povrch zubov čistejší a lepšie si poradiť aj s bežnými povrchovými škvrnami, ktoré súvisia napríklad s pigmentovanými nápojmi alebo potravinami.
Potraviny a nápoje s výrazným pigmentom: pigmentované nápoje a potraviny dokážu na zuboch pomerne rýchlo zanechať povrchové zafarbenie. Často ide presne o tie, ktoré si doprajeme pravidelne. Typicky káva, čaj, červené víno alebo bobuľové ovocie. Ak ich nechcete z jedálnička vyraďovať, môže pomôcť jednoduchý trik: po takýchto nápojoch sa napiť vody, prípadne si ústa krátko vypláchnuť ústnou vodou (ak ju máte poruke). Pigment potrebuje chvíľu, kým sa na povrchu zubov „usadí“, takže aj táto drobnosť môže zmeniť celkový dojem.
Fajčenie a nikotín: fajčenie sa na zuboch prejavuje postupne. Zuby môžu časom pôsobiť žltkastejšie a môžu sa na nich objavovať aj tmavšie škvrny. Súvisí to hlavne s tým, že látky z tabaku, ako sú nikotín a decht, sa na povrchu zubov ľahko zachytávajú a tým môžu časom zmeniť aj ich farbu. A keďže nikotín je prítomný aj v niektorých alternatívach fajčenia, podobný efekt môže vznikať aj pri nich.
Vek a genetika: hoci to možno nie je úplne fér, veľkú úlohu v tom, aký odtieň zubov máme, zohráva genetika a tiež vek. Časom sa totiž môže vzhľad zubov prirodzene meniť, a aj preto u niekoho zostáva úsmev svetlejší dlhodobo, zatiaľ čo u iného nie. A práve to je ďalší dôvod, prečo farba zubov sama osebe nemusí hneď vypovedať o tom, aká dôsledná je vaša rutina.
Niektoré lieky: v niektorých prípadoch môže zafarbenie zubov ovplyvniť aj užívanie určitých liekov, najmä ak trvá dlhší čas.
Fluorid: fluorid nájdete v niektorých zubných pastách a ústnych vodách. Fluorid síce prispieva k zachovaniu mineralizácie zubov,1 ale zároveň platí, že aj pri zubnej paste sa oplatí držať bežného používania a zbytočne to „nepreháňať“. Inými slovami – nie je potrebné nanášať veľké množstvo pasty, čistiť zuby stále dokola alebo pridávať fluorid vo viacerých krokoch počas dňa len preto, že „viac je viac“. Ak sa fluorid používa príliš často alebo vo veľkom množstve, môže sa to časom prejaviť aj na vzhľade skloviny. Napríklad u detí sa preto zvyčajne volia pasty určené priamo pre detský vek a je dobré riadiť sa odporúčaním stomatológa.
Mechanické poškodenie zuba: niekedy sa na tóne zubov podpíše aj mechanické poškodenie – napríklad keď sa zub odštiepi alebo praskne. Časom potom môže zub pôsobiť tmavšie, sivasto alebo mať iný odtieň než okolité zuby, prípadne sa na ňom môže objaviť viditeľná zmena farby. Ak je rozdiel výraznejší, má zmysel poradiť sa o tom so stomatológom.
Ráno, večer… a hlavne poriadne: základ správneho čistenia
Všeobecným pravidlom je čistiť zuby aspoň dvakrát denne – ráno po prebudení a večer pred spaním. Odporúča sa čistiť zuby približne 2 minúty, pričom pri elektrických a sonických kefkách často pomôže aj časovač, ktorý tento čas postráži. Pri čistení sa bežne odporúča držať kefku pod uhlom 45° smerom k zubom a postupovať systematicky, aby sa nezabúdalo na horšie dostupné miesta. Súčasťou rutiny by malo byť aj čistenie jazyka, pretože aj na ňom sa môžu držať nečistoty a baktérie.
Pri čistení sa nevypláca na kefku tlačiť alebo zuby „drhnúť“ zo strany na stranu. Aj napriek dôkladnému čisteniu sa môže stať, že niektoré miesta zostávajú horšie dostupné – typicky v oblasti línie ďasien. V takom prípade môžu pomôcť špeciálne tabletky, ktoré sa rozhryzú a zafarbia zuby tam, kde sa usádza plak. Vďaka tomu je potom jednoduchšie vidieť, na ktoré oblasti sa pri čistení zamerať dôkladnejšie. A keď si po jedle práve nemôžete zuby vyčistiť, môže pomôcť aspoň krátke vypláchnutie úst vodou.
Ako vybrať kefku?
Či už zvolíte manuálnu, elektrickú alebo sonickú kefku, dôležitá je hlavne jemnosť a hustota štetiniek. Kefky so stredne tvrdými a tvrdými štetinami môžu pri intenzívnom čistení zbytočne zaťažovať ďasná aj zubnú sklovinu, preto je lepšie vyberať skôr jemnejší variant. Hlavica kefky by mala byť dostatočne malá, aby sa s ňou dalo pohodlne dostať aj k zadným zubom – práve tie totiž bývajú horšie prístupné. Kefku je ideálne meniť približne každé tri mesiace, prípadne skôr, ak je viditeľne opotrebovaná.
A ak chcete niečo, čo vám čistenie trochu zjednoduší a zároveň ho posunie o úroveň vyššie, sonická kefka je jednou z najpohodlnejších možností. Funguje na princípe vibrácií a vďaka vyššej rýchlosti dokáže v ústach rozvíriť tekutinu (vodu, sliny aj zubnú pastu). Vďaka tomu sa „pohyb“ dostane aj do štrbín, kam sa bežná kefka úplne nedostane – typicky medzi zuby alebo pod líniu ďasien. Jednou z hlavných vecí je výkon – ideálne aspoň 30 000 pohybov za minútu. Napríklad sonická zubná kefka B-Light LED zvláda dokonca 31 000 pohybov za minútu, takže patrí presne do kategórie, kde už hovoríme o naozaj solídnej sonickej technológii.
A ako vybrať zubnú pastu?
Pri paste často nie je potrebné robiť z výberu vedu. Dôležité je hlavne to, aby vám pri čistení vyhovovala a mali ste z nej dobrý pocit. Ak vás láka skôr „prirodzenejšia“ cesta, môžete siahnuť po pastách s bylinkami alebo prírodným zložením, ktoré bývajú jednoduchšie a často aj príjemnejšie na každodenné používanie.
V prípade, že riešite aj odtieň zubov a chcete, aby pôsobili belšie, môžete zvoliť pastu s bieliacim účinkom – napríklad s aktívnym uhlím. Hodí sa hlavne vtedy, keď máte pocit, že sa na zuboch rýchlejšie usádzajú povrchové škvrny napríklad od kávy alebo čaju. Ak chcete konkrétny tip, môžete sa pozrieť napríklad na bieliacu zubnú pastu WellMax.
Malí pomocníci, ktorí v kúpeľni často chýbajú
Okrem klasickej kefky môže pomôcť aj jednozväzková kefka, ktorá sa hodí na detailnejšie dočistenie na konkrétnych miestach – napríklad okolo ďasien alebo pri stoličkách. Ešte väčšiu pozornosť si však zaslúžia medzizubné priestory. Zubná kefka sa totiž nedostane úplne všade, a práve medzi zubami sa často držia zvyšky jedla aj plak. Preto sa do rutiny často zaraďuje zubná niť alebo medzizubné kefky. Ak si nie ste istí výberom, môže byť praktické poradiť sa so stomatológom, ktorý vám odporučí vhodnú veľkosť.
A ak chcete mať v kúpeľni ešte niečo navyše, existujú aj LED náustky s modrým a červeným svetlom, ktoré sa používajú spoločne s bieliacim gélom. Ide už o tzv. „beauty výbavu“ pre krajší vzhľad zubov. A úprimne – ak vás láka belší úsmev, ale nechce sa vám hneď riešiť drahšie bielenie u stomatológa, môže to byť cesta, ktorú sa oplatí aspoň preskúmať.
Najčastejšie chyby pri čistení zubov
Aj pri snahe o pravidelné čistenie sa môže stať, že vám uniknú nejaké drobnosti, ktoré sa opakujú deň čo deň – a práve preto je dobré mať ich na pamäti.
Najčastejšie ide o:
- veľký tlak na kefku (často v snahe „vyčistiť zuby poriadne“)
- čistenie len „spredu“ (ale bez dôkladného dočistenia zvnútra)
- zabúdanie na jazyk (hoci aj ten je predsa súčasťou celkového dojmu)
- vynechávanie medzizubnej starostlivosti (zubná niť alebo medzizubné kefky)
- používanie opotrebovanej kefky (takej, ktorá už stráca tvar a „ťah“)
- používanie príliš tvrdých štetiniek (môže sa zdať, že budú účinnejšie, ale nie je to tak)
- čistenie hneď po kyslých potravinách (napríklad po citrusoch – je lepšie chvíľu počkať, cca 30 minút)
- náhodný postup bez systému (keď sa niektoré miesta čistia stále dokola a iné takmer vôbec)
Čo sa v ústach deje po jedle
Možno to poznáte – zuby sú vyčistené, všetko vyzerá v poriadku… a predsa máte niekedy počas dňa pocit, že váš úsmev pôsobí „inak“. Často to súvisí s tým, čo sa v ústach odohráva po jedle. V ústach sa prirodzene tvorí plak, teda lepkavý svetlý povlak, ktorý obsahuje baktérie a môže sa na zuboch začať usádzať už krátko po jedle. Keď jedlo obsahuje cukor alebo sacharidy, baktérie v plaku môžu vytvárať kyseliny, ktoré postupne pôsobia na zubnú sklovinu. A keď sa táto „hra“ opakuje často, bez následného dôkladného vyčistenia, môže sa časom objaviť aj miesto, ktoré sa už nedá vyriešiť len domácou starostlivosťou a väčšinou sa končí ošetrením u zubára – napríklad plombou.
Ak sa povlak dlhodobo neodstraňuje (hlavne pozdĺž línie ďasien alebo medzi zubami), môže časom stvrdnúť a vzniká tak zubný kameň, ktorý sa na niektorých miestach drží naozaj „zubami-nechtami“ a nedá sa jednoducho odstrániť. Práve preto sa v starostlivosti o zuby tak často spomínajú už uvedené medzizubné kefky alebo zubná niť.
Do tejto úlohy môžu vstúpiť aj niektoré nápoje – napríklad tie, ktoré obsahujú kyselinu fosforečnú, ako sú limonády (napr. Coca-Cola, Pepsi, Kofola alebo rôzne „cola“ varianty z obchodov). Ak sú v jedálničku často, má zmysel ich skôr obmedziť a brať ich ako „občasnú“ záležitosť.
Nejde len o kefku: do hry vstupujú aj vitamíny a minerály
Nech je vaša starostlivosť o zuby akokoľvek dobrá a spĺňate všetko, o čom bola doteraz reč, niekedy je jednoducho vidieť, že nie každý chrup funguje úplne rovnako. Okrem kefky do tohto kolotoča často prehovára aj jedálniček. Preto sa pri zuboch často spomínajú aj niektoré vitamíny a minerály, ktoré súvisia so zubnou sklovinou a celkovým stavom úst. Ideálne je dopĺňať tieto živiny prirodzene zo stravy, ale ak jedálniček dlhodobo pokrivkáva alebo je dosť jednotvárny, nie je na škodu siahnuť aj po výživových doplnkoch. Tie sú však skôr takou nenápadnou podporou v pozadí, nie niečím, na čom by mala stáť celá starostlivosť.
Vápnik: vápnik sa pri zuboch spomína úplne najčastejšie – jednoducho klasika. Prečo? Pretože prispieva k udržaniu zdravých zubov.2 Skvelými zdrojmi sú mliečne výrobky (jogurt, kefír, syry), mak, sezam/tahini, sardinky, brokolica alebo kel.
Fosfor: fosfor sa v strave vyskytuje celkom bežne – napríklad vo vajciach, rybách, mäse, strukovinách, orechoch, semienkach alebo celozrnných obilninách. Často sa spája s ďalšími minerálmi, ktoré telo využíva aj v oblasti zubov a kostí. Aj pri ňom sa uvádza, že prispieva k udržaniu zdravých zubov.3
Horčík: horčík sa často spája s celkovou rovnováhou v jedálničku a tým, ako funguje organizmus ako celok. Prispieva k udržaniu zdravých zubov4 a prirodzene ho obsahujú napríklad tekvicové semienka, mandle, strukoviny, celozrnné obilniny, kakao alebo listová zelenina.
Vitamín C: vitamín C si väčšina z nás spája hlavne s imunitou, ale pri zuboch a ústach má svoje miesto aj kvôli ďasnám. Prispieva totiž k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii ďasien.5 Veľa ho obsahuje červená paprika, kivi, citrusy, jahody, brokolica alebo kyslá kapusta.
Vitamín K2: vitamín K2 je taký „tichý hráč“, ktorý sa pri zuboch objavuje skôr nepriamo. Vitamín K totiž prispieva k udržaniu zdravých kostí.6 A aj keď zub nie je kosť, stále platí, že chrup má svoje „zázemie“ v čeľusti. K2 sa navyše vo výživových doplnkoch často kombinuje s vápnikom alebo vitamínom D3. Nachádza sa napríklad v zrejúcich syroch, žĺtku, pečeni alebo fermentovaných potravinách.
Vitamíny skupiny B: béčka sa väčšinou riešia skôr kvôli energii a psychickej pohode, ale v tele zohrávajú úlohu dlhodobo – a pri zuboch sa objavujú hlavne ako súčasť „celkového balíčka“, ktorý má zmysel nepodceniť. V jedálničku ich doplníte napríklad mäsom, rybami, vajcami, mliečnymi výrobkami, strukovinami, celozrnnými obilninami aj zeleninou.
Vitamín D: vitamín D sa väčšinou začne viac riešiť hlavne v období, keď je málo slnka. Prispieva k udržaniu zdravých zubov7 a nájdete ho v tučných rybách (losos, makrela, sardinky), žĺtku, pečeni alebo obohatených potravinách.
Prírodné ingrediencie a domáce metódy
Klasika v podobe kefky a pasty je základ, ale občas človek narazí aj na rôzne „prírodné“ alternatívy, ktoré sa s ústnou hygienou spájajú hlavne kvôli sviežemu dychu alebo belšiemu vzhľadu. A aj keď nejde o žiadnu mágiu na počkanie, pri povrchovom vzhľade môžu niektoré z týchto metód dávať zmysel – hlavne keď sa k nim pristupuje s rozumom.
Aktívne uhlie: patrí medzi najznámejšie „prírodné“ tipy, keď sa rieši belší vzhľad zubov. Často ho nájdete priamo v pastách alebo zubných práškoch a používa sa hlavne preto, že môže pomôcť so vzhľadom povrchu zubov a ich dočistením.
Jedlá sóda: je tzv. domáca klasika. Niekto ju používa samostatne, niekto ju pridáva k paste – ale aj tu platí, že menej je niekedy viac a netreba ju používať každý deň.
Kokosový olej: je obľúbený hlavne preto, že jeho použitie je naozaj jednoduché a zvládnete to za pár minút. Ráno alebo večer si dáte do úst jednu čajovú lyžičku kokosového oleja a pár minút ho pomaly „prevaľujete“ medzi zubami (ako keď si vyplachujete ústa). Potom olej vypľujete (ideálne do koša, nie do umývadla) a ústa vypláchnete vodou. Nejde o výrazné bielenie, skôr o to, že sa tým môže podporiť pocit sviežosti a čistejších úst.
Íl: je trochu menej známy, ale stále sa občas objavuje ako minimalistická alternatíva. Najčastejšie u tých, ktorí majú radi jednoduché zloženie a chcú vyskúšať niečo „prírodné“ navyše. Opäť skôr pre povrchový vzhľad než pre nejaké wow výsledky zo dňa na deň.
Belší úsmev v skratke
- Čistite si zuby pravidelne a dôkladne, nie len „narýchlo“
- Používajte jemnú kefku a zbytočne netlačte
- Nezabúdajte na medzizubné priestory – práve tam sa toho často drží najviac
- Na dočistenie okolo ďasien a pri stoličkách vyskúšajte jednozväzkovú kefku
- Ak vám manuálna kefka úplne nevyhovuje, môže byť super voľbou elektrická alebo sonická kefka
- Po káve, čaji alebo víne sa napite vody alebo si ústa krátko vypláchnite
- Keď práve nemáte možnosť vyčistiť si zuby, urobte aspoň „rýchlu záchranu“ – voda alebo ústna voda je stále lepšia než nič
- Ak riešite povrchové zafarbenie, môže mať zmysel siahnuť po zubnej paste, ktorá je zameraná na belší efekt
- Do celkového dojmu prehovára aj jedálniček – hlavne vápnik, fosfor, vitamín D, horčík, vitamín C, K2 a béčka
- Ak vás lákajú domáce alebo prírodné metódy, môžete vyskúšať aktívne uhlie, jedlú sódu, kokosový olej alebo íl
- A v neposlednom rade: pravidelné návštevy stomatológa a dentálnej hygieny sú základ, pretože niektoré usadeniny už doma jednoducho neodstránite – a práve tie často vytvárajú ten „zašlý“ dojem
Pretože úsmev robí viac, než si myslíme
Či už riešite len pár škvŕn od kávy, alebo máte pocit, že zuby pôsobia zašlejšie, najväčší rozdiel väčšinou prinášajú úplne obyčajné kroky, ktoré sa opakujú deň za dňom. Niekedy stačí len zmeniť jeden detail, ktorý vám dlhodobo chýbal – a aj ten dokáže celkový dojem posunúť prekvapivo rýchlo. Tak si pokojne vyberte jednu vec z článku, ktorú vyskúšate budúci týždeň, a uvidíte, či sa ten „pohľad v zrkadle“ posunie presne tým smerom, akým chcete – k čistejším zubom a belšiemu úsmevu.
Zdroje:
1. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre fluorid uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
2. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre vápnik uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
3. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre fosfor uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
4. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre horčík uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
5. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre vitamín C uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
6. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre vitamín K uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
7. Ide o schválené zdravotné tvrdenia pre vitamín D uvedené v zozname schválených zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.
Súvisiace články:
- Vitamíny D3 a K2: Osvedčená synergická kombinácia
- Koľko vitamínu C skutočne potrebujeme?
- Vápnik a vitamíny D3 a K2: Vzájomné pôsobenie a dôležitosť pre ľudský organizmus
- Prečo potrebujeme vápnik?
- Mikrokryštalický hydroxyapatit vápenatý: Kľúč k zdraviu kostí a zubov
- Vitamín K2 a zdravie zubov
- Prírodná kozmetika: Praktický sprievodca správnym výberom