Tetania: Čo pomáha, keď telo prehnane reaguje na stres?

Telo niekedy začne vysielať signály, ktoré nedokážeme hneď rozšifrovať. Niečo sa deje vo vnútri – nepokoj, napätie, zvláštny pocit, že „niečo nie je v poriadku“. Zvonku môže všetko vyzerať normálne, ale naša vnútorná rovnováha sa začína rúcať. Tieto prejavy bývajú často podceňované alebo pripísané len psychike. Lenže tetánia nie je „len v hlave“. Ide o preťaženie nervosvalového systému, ktorý začne reagovať prehnane aj na bežné podnety. A telo tým vysiela jasný signál, že už je toho veľa. Ak ho počujete aj vy, nie ste v tom sami. Tetánia môže pôsobiť desivo, ale dá sa pochopiť – a hlavne zvládnuť. Prvým krokom je pochopiť to, čo sa v tele odohráva, a nájsť spôsob, ako s ním znovu spolupracovať. Čo sa teda stane, keď telo prestane zvládať stres? A čo mu môže skutočne pomôcť?

Čo je tetánia a prečo vzniká

Tetánia nie je jeden univerzálny stav, ale má rôzne podoby. Latentná tetánia je nenápadná – často sa prejavuje ako únava, svalové napätie, migrény alebo pocit vnútorného nepokoja, ktorý nemá jasný dôvod. Môže byť prítomná dlhodobo a zostať nerozpoznaná. Naopak manifestná tetánia prichádza prudko – s jasnými príznakmi, ako sú kŕče, tras, silné búšenie srdca alebo hyperventilácia. Telo v tej chvíli zažíva krízu – spúšťa poplach, ktorý môže pripomínať panickú ataku.

Za vznikom tetánie obyčajne nestojí jeden faktor, ale kombinácia viacerých príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Jednou z nich môže byť nízky príjem horčíka, vápnika a vitamínu D. Významnú úlohu zohráva aj dlhodobý stres, kedy je organizmus preťažený a nervový systém zostáva v režime neustálej pohotovosti. K prehlbovaniu ťažkostí často dochádza aj pri zlých dýchacích návykoch – napríklad pri rýchlom, plytkom dýchaní, tzv. hyperventilácii, kedy dochádza k narušeniu rovnováhy oxidu uhličitého v tele. To môže stav ešte zhoršovať a spustiť telesné prejavy tetánie.

Ako poznať príznaky tetánie

Prejavy tetánie bývajú výrazné, ale aj mätúce. Často sa zamieňajú za iné stavy – od srdcových ťažkostí až po neurologické ochorenia. Ľudia mnohokrát trávia mesiace medzi rôznymi vyšetreniami, než sa vôbec dozvedia, že za ich ťažkosťami môže byť tetánia.

Medzi fyzické príznaky patria:
• Mravenčenie v prstoch, okolo úst alebo v končatinách
• Kŕče, tiky, zášklby drobných svalov
• Tlak na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, zvieranie v krku
• Pocit „na omdletie“, závrate, vnútorný tras, bolesti hlavy

Tieto prejavy sa môžu objaviť náhle, alebo sa zhoršujú pri únave, strese či fyzickej záťaži.

Psychické prejavy zahŕňajú:
• Úzkosť, podráždenosť, pocit ohrozenia
• Ťažko pomenovateľný vnútorný nepokoj
• Problémy so spánkom, únava bez zjavnej príčiny
• Pocit odpútania od reality, vnútorné napätie, ktoré nepoľavuje

Príznaky sa môžu v priebehu času meniť. Niekedy nastúpia náhle a prudko, inokedy pretrvávajú v miernejšej forme po dlhšiu dobu. Typická je neistota – nie je jasné, či situácia vyžaduje okamžitú lekársku pomoc, alebo či stačí počkať, kým odoznie. Aj preto býva tetánia psychicky veľmi vyčerpávajúca. Vnímanie týchto prejavov ako súčasť jedného celku môže priniesť výraznú úľavu a pomôcť v ich zvládaní.

Prvá pomoc pri atake

Keď sa dostaví akútna ataka, dôležité je čo najskôr sa zastaviť a uzemniť. Ideálne sadnúť si, oprieť sa o niečo pevné a dopriať telu pocit fyzickej stability. Práve ten vysiela mozgu signál, že je situácia bezpečná. Základom zvládnutia ataky býva dychová technika. Pomáha dýchať pomaly a vedome, ideálne v rytme nádychu na štyri sekundy a výdychu na šesť. Dlhý výdych aktivuje časť nervového systému, ktorá je zodpovedná za upokojenie. V prípade hyperventilácie môže byť užitočné dýchať do papierového sáčku, čo napomáha obnoviť prirodzenú hladinu oxidu uhličitého v tele. Podstatnou súčasťou prvej pomoci je aj vedomé uvoľnenie tela – najmä čeľustí, ramien a rúk, kde sa stres často hromadí. Jemné pohyby, ako je krúženie ramenami alebo uvoľňovanie zovretia v dlaniach, môžu navodiť pocit úľavy. Aj krátka vnútorná veta typu „som v bezpečí“ pomáha presmerovať pozornosť z paniky späť k telesnému prežitku. Cieľom nie je ataku potlačiť ani premôcť, ale dopriať telu priestor, aby sa mohlo samo upokojiť.

Dlhodobé stratégie: Čo skutočne pomáha

Zvládanie tetánie nie je len o zvládnutí jednotlivých atak, ale predovšetkým o prevencii. To znamená vytvoriť prostredie, v ktorom sa nervový systém cíti bezpečne. Kľúčom je systematická starostlivosť – o telo, o psychiku aj o každodenné návyky.

A) Strava a doplnky

Stabilizácia nervového systému začína pri výžive. Horčík prispieva k normálnej činnosti nervovej sústavy a svalov.¹ U ľudí s tetániou býva jeho hladina často znížená. Najvhodnejšie sú formy ako citrát alebo bisglycinát, ktoré sa dobre vstrebávajú a majú vysokú biologickú dostupnosť. Vápnik sa podieľa na normálnej funkcii nervových prenosov² a jeho využitie v tele úzko súvisí s dostatočnou hladinou vitamínu D, ktorý prispieva k udržaniu normálnej hladiny vápniku v krvi.³ B-komplex zohráva úlohu v regulácii stresovej odozvy a fungovaní metabolizmu nervových buniek.⁴ Dôležitou súčasťou je aj dostatočný pitný režim a pravidelné jedlá – stabilná hladina cukru v krvi totiž výrazne ovplyvňuje celkovú rovnováhu aj psychickú odolnosť.

B) Práca s nervovým systémom

Každodenná starostlivosť o nervy nie je luxus – je to základ. Dychové cvičenia, meditácia alebo vedomá prítomnosť (mindfulness) pomáhajú mozgu reagovať pokojnejšie a vyrovnanejšie. Jemný pohyb, ako je jóga alebo somatické cvičenia podporuje návrat tela do prirodzeného stavu pokoja a bezpečia a pomáha uvoľňovať nahromadené napätie. Významnou podporou môže byť aj terapia, ktorá prepája prácu s telom a emóciami.

C) Úprava denného režimu

Pravidelnosť a dôslednosť sú pri tetánii základnou oporou. Dôležité je uprednostniť kvalitný spánok – najlepšie v ustálenom režime a v prostredí, ktoré neruší zmysly. Digitálna hygiena pomáha znižovať vonkajšie podnety – stlmenie notifikácií, obmedzenie modrého svetla večer a vedomé prestávky od obrazoviek výrazne uľavujú preťaženému nervovému systému. Je tiež vhodné vyhýbať sa kofeínu a energetickým nápojom, ktoré môžu krátkodobo povzbudiť, ale dlhodobo zvyšujú podráždenosť a môžu prispieť k prepuknutiu ataky.

Psychika a tetánia: duša v napätí

Psychika a telo sú neoddeliteľne prepojené a tetánia je často signálom, že vnútorné napätie už nemožno ďalej potláčať. Prichádza v chvíľach dlhodobého preťaženia, kedy emócie, únava aj stres zostávajú nevyjadrené. Psychoterapia môže pomôcť lepšie porozumieť telesným prejavom, naučiť sa rozpoznať spúšťače úzkosti a nájsť bezpečné spôsoby, ako ju spracovať. Dôležitá nie je dokonalá kontrola, ale schopnosť vnímať a prijímať, čo sa v tele deje – práve v tom začína cesta k uvoľneniu a vnútornému pokoju.

Skúsenosti: Nie si sám/sama

„Myslela som si, že mám infarkt. Nakoniec to bola ataka tetánie – moje telo už nemohlo ďalej.“ Takýchto výpovedí existuje mnoho. Tetánia môže pôsobiť desivo, ale v skutočnosti je to volanie tela o pomoc. Je to správa, že je čas spomaliť a niečo zmeniť. Každý prežíva tetániu inak. Príznaky, okolnosti, cesta k upokojeniu. Nič z toho nie je univerzálne. Napriek tomu sa v týchto príbehoch často objavuje niečo spoločné: úľava, keď človek pochopí, čo sa deje, a nádej, že sa to môže zlepšiť. Zdieľanie skúseností vytvára priestor na porozumenie, spojenie a niekedy aj prvý nádych k pokoju.

Záver

Tetánia nie je zlyhanie. Je to signál. Výzva k väčšej starostlivosti o seba. Neexistuje univerzálne riešenie, ale existujú cesty, ako telu aj mysli uľaviť. Pomáha dych. Pomáha horčík. Pomáha pokoj. Pomáha láska k sebe. A čo vaše nervy? Čo im dnes môžete dopriať vy?

¹Turner, R., & Vink, R. (2011). Magnesium in the Central Nervous System. 

²We, Y. (1990). Diagnosis and treatment of hypocalcemia.

³DeLuca, G., Kimball, S., Kolasinski, J., Ramagopalan, S., & Ebers, G. (2013). Review: The role of vitamin D in nervous system health and disease. Neuropathology and Applied Neurobiology, 39.

⁴Kennedy, D., Veasey, R., Watson, A., Dodd, F., Jones, E., Maggini, S., & Haskell, C. (2010). Effects of high-dose B vitamin complex with vitamin C and minerals on subjective mood and performance in healthy males. Psychopharmacology, 211, 55 - 68.