V nasledujúcich odsekoch sa na tento hormón pozrieme bližšie a rozoberieme jeho vplyv na jednotlivé funkcie nášho organizmu. V druhej polovici článku sa dozviete, prečo je také dôležité udržiavať si optimálnu hladinu progesterónu a ako si k nej môžete pomôcť. 

Progesterón je endogénny steroidný hormón. Molekula progesterónu je derivátom cholesterolu a v ľudskom tele má množstvo funkcií. Ide o hormón produkovaný kôrou nadobličiek, u žien vaječníkmi a počas prvých desiatich týždňov tehotenstva ho vylučuje aj žlté teliesko, v neskoršej fáze tehotenstva potom placenta. U mužov tento hormón produkujú semenníky. Je teda potrebné pochopiť, že progesterón nie je iba ženským hormónom. U žien je progesterón dôležitý pre reprodukciu a počas tehotenstva, ale tu sa jeho úloha zďaleka nekončí. Ide totiž o hormón veľmi dôležitý aj pre mužov. 

Ako sme spomínali v úvode, progesterón je dôležitým hormónom pre mužov aj ženy a je dôležitý pre mnohé telesné funkcie. 

Je potrebný napríklad pre: 

• fyzickú a psychickú pohodu 
• mozog – nervovú sústavu 
• kosti 
• kardiovaskulárny systém 
• nielen ženský reprodukčný systém 
• tvorbu ďalších životne dôležitých hormónov 

Progesterón sa najčastejšie spája s tehotenstvom a niekedy sa nazýva aj „hormónom tehotenstva“. V reprodukčnom systéme má však progesterón mnoho ďalších nevyhnutných funkcií. Okrem tehotenstva progesterón reguluje aj ďalšie reprodukčné funkcie, ako sú dozrievanie vajíčok a pôrod. U mužov zase zabezpečuje správnu tvorbu a pohyblivosť spermií. 

Progesterón je známy predovšetkým tým, že pripravuje telo na tehotenstvo a plní mnoho úloh súvisiacich s vývinom plodu. Pripravuje tkanivovú výstelku maternice tak, aby bolo možné uhniezdenie vajíčka. Ak je vajíčko oplodnené, progesterón počas tehotenstva prispieva k udržiavaniu sliznice maternice a je dôležitý pre vývin plodu. Stimuluje rast krvných ciev, ktoré zásobujú sliznicu maternice, a žľazy v nej tak, aby vylučovali živiny, ktoré vyživujú rané embryo. Progesterón sa stará aj o rast prsného tkaniva matky a posilňuje svaly panvovej steny pri príprave na pôrod. Znižuje kontraktilitu hladkého svalstva maternice, čím prispieva k prevencii predčasného pôrodu. Počas tehotenstva progesterón inhibuje laktáciu a po pôrode je pokles jeho hladiny jedným zo spúšťačov tvorby mlieka. 

U mužov progesterón uľahčuje spermiogenézu a syntézu androgénov. Okrem toho aktivuje katiónové kanáliky spermií a vďaka tomu, že vajíčka uvoľňujú progesterón, ho spermie môžu využívať ako navádzací signál pri pohybe smerom k vajíčkam. Reguluje aj pohyblivosť spermií pri ich ceste ženským traktom, a pre spermie je tak nepostrádateľný pri oplodnení vajíčka. 

Dôležitosť hormonálnej rovnováhy je obrovská. V niektorých tkanivách progesterón spolupracuje s estrogénmi, ako je to napríklad pri tvorbe kostí. V rôznych tkanivách však existujú významné rozdiely v reakciách na estrogén a progesterón. V niektorých tkanivách je naopak nevyhnutné, aby progesterón estrogénu vzdoroval. V takýchto tkanivách totiž môžu vysoké hladiny estrogénu a nízke hladiny progesterónu zvyšovať napríklad riziko vzniku nádorov. A tak je to práve pri vaječníkoch, prsiach alebo maternici. Progesterón čiastočne znižuje estrogénom vyvolané nadmerné množenie nádorových buniek v ľudskom tele. 

Progesterón patrí do dôležitej skupiny endogénnych steroidov nazývaných neurosteroidy a ako taký má hneď niekoľko významných funkcií: 

• podporuje normálny vývin neurónov v mozgu 
• má ochranný účinok na poškodené mozgové tkanivo 
• spája sa s ochranou mozgových buniek 

Medzi ďalšie prospešné účinky progesterónu v rámci nervovej sústavy patrí napríklad to, že: 

• spája sa s ochranou nervových buniek pred poškodením 
• reguluje metabolizmus a kontroluje životaschopnosť nervových buniek 
• prispieva ku kognitívnym funkciám vrátane učenia a pamäti 
• prispieva k udržiavaniu emočnej homeostázy a psychickej pohody 
• môže súvisieť so znižovaním rizika pocitov beznádeje, úzkostí a chronického psychického vypätia 
• môže ovplyvňovať vznik záchvatov (panických aj epileptických) 
• podieľa sa na libide

Progesterón nielenže prispieva k prevencii ďalšieho poškodenia mozgu, ale pomáha aj pri neuroregenerácii. Existujú dôkazy o tom, že progesterón môže prispievať k obnove nervových vlákien poškodených v dôsledku traumy, a tým obnoviť stratené vedenie nervového signálu. 

Účinky progesterónu na kardiovaskulárny systém sa donedávna neskúmali, ale v poslednom čase pribúda dôkazov o jeho priaznivých účinkoch na rôzne kardiovaskulárne funkcie. Hoci sa o tom dlhé roky nevedelo, krvné cievy obsahujú funkčné progesterónové receptory a ich funkciu reguluje progesterón. 

Progesterón reguluje štruktúru a funkciu krvných ciev pri fyziologických aj patologických stavoch. Ukazuje sa, že progesterón prispieva k znižovaniu krvného tlaku, k relaxácii hladkého svalstva a k regulácii syntézy oxidu dusnatého v cievach, čo zabezpečuje rozšírenie ciev a lepší prietok krvi cievami. Progesterón tiež normalizuje zrážanlivosť krvi a cievny tonus. V neposlednom rade stimuluje tvorbu nových krvných ciev. 

Okrem vyššie uvedených funkcií má progesterón aj metabolické účinky. Tie majú za následok predovšetkým zlepšenie lipidového profilu, a to znížením „zlého“ LDL-cholesterolu a zvýšením „dobrého“ HDL-cholesterolu, čo má významný vplyv na funkciu kardiovaskulárneho systému. 

Progesterón zvyšuje koncentráciu bielych krviniek v krvi a reguluje imunitnú odpoveď. Navyše sa podieľa na rovnováhe voľných kyslíkových radikálov, čím sa spája s ochranou buniek pred poškodením týmito radikálmi. Vlastnosti progesterónu môžu zohrávať významnú úlohu pri lepšom priebehu ochorenia covid-19 a iných stavov. Môžu tiež znižovať riziko stavov súvisiacich s nadmernou zápalovou odpoveďou, ako sú imunitné procesy v organizme, imunitné reakcie a ďalšie. Je všeobecne známe, že ak ženy s autoimunitnými procesmi v organizme otehotnejú, často u nich dôjde k výraznému zmierneniu autoimunitných prejavov. To sa deje práve v dôsledku vysokej hladiny progesterónu počas tehotenstva. 

Progesterón spolu s estrogénom vytvára rovnováhu pre maximálnu minerálnu hustotu kostí. Vyššie hladiny progesterónu sú spojené s vyššou tvorbou kostí. Progesterón stimuluje osteoblasty, čo sú bunky tvoriace kosti. O tom, že je progesterón dôležitý pre kosti, svedčí aj fakt, že v treťom trimestri tehotenstva sa mineralizuje 80 % kostry plodu, čo sa zhoduje s maximálnou rýchlosťou produkcie progesterónu u matky. Dlhodobejšie štúdie postupov s progesterónom môžu potvrdiť prínos tohto hormónu pre udržanie hustoty kostí niekoľko rokov po nástupe menopauzy. 

Nízke hladiny progesterónu môžu súvisieť so stenčením a zvýšeným vráskavením kože. Tieto zmeny urýchľujú starnutie kože, pokožka stráca svoju pružnosť, pevnosť a silu. V rámci štúdie sa zistilo, že progesterónový krém zvyšuje elasticitu a pevnosť kože a redukuje vrásky u žien počas prechodu. Tieto zistenia naznačujú, že progesterón môže mať priaznivé účinky proti starnutiu kože. 

Progesterón udržiava telesnú homeostázu reguláciou ďalších hormónov a tým, že prispieva k vylučovaniu sodíka močom prostredníctvom činnosti obličiek. Ďalej normalizuje hladinu zinku a medi, čím podporuje zdravie pečene, v ktorej sa podieľa aj na metabolizme tukových zásob na získavanie energie. 

Progesterón spolupracuje s estrogénom. Je však tiež nevyhnutné, aby estrogénu „vzdoroval“ a udržiaval ho v rovnováhe. Navyše je kľúčovým metabolickým medziproduktom pri produkcii ďalších endogénnych steroidov vrátane pohlavných hormónov a kortikosteroidov. 

Je potrebné pochopiť, že ženské vaječníky produkujú progesterón iba pri ovulácii a existuje čoraz viac dôkazov o tom, že mnohé ženy dnes nemajú pravidelnú ovuláciu. Hoci žena pravidelne každý mesiac krváca, nemusí u nej dochádzať k ovulácii. Ak žena neovuluje, neprodukuje progesterón, podobne ako po menopauze, keď ženy produkujú len málo progesterónu alebo vôbec žiadny. 

Estrogén sa produkuje v nadobličkách, v telesnom tuku a svalových bunkách. Hladiny estrogénu počas prechodu tiež klesajú, ale jeho tvorba v ženskom tele pokračuje po celý život, a to aj v prípade, keď žene odstránili vaječníky. Zaujímavosťou je, že niektoré obézne ženy produkujú aj po prechode viac estrogénu než chudé ženy v období pred menopauzou! 

Teoretický základ hormonálnej terapie predpokladá, že stavy žien v období menopauzy nevyhnutne súvisia s nedostatkom estrogénu. Tento prístup však zabúda na skutočnosť, že v menopauze dochádza u žien k úplnej strate produkcie progesterónu, zatiaľ čo pokles produkcie estrogénu v tomto období je iba asi 40 %. Často je tak práve nedostatok progesterónu väčším problémom než nedostatok estrogénu. Pri nerovnováhe týchto hormónov môže mať estrogén negatívne účinky na organizmus a môže prispievať k problémom s prsníkmi, maternicou a vaječníkmi.

Nerovnováha progesterónu môže vzniknúť z rôznych dôvodov. So správnou podporou sa vaše hladiny progesterónu môžu obnoviť a udržiavať na optimálnej úrovni, preto je dôležité poznať tieto príčiny nerovnováhy a vedieť, ako s nimi zatočiť a následne udržiavať jeho hladinu na optimálnej úrovni. K nedostatočnej tvorbe progesterónu môže prispievať najmä: 

• kolísanie hladín hormónov 
• dlhodobé psychické vypätie 
• zlá strava 
• celková záťaž 
• nedostatok spánku alebo nepravidelný spánok 
• nedostatok pohybu 
• nadmerná pohybová aktivita 
• nedostatok odpočinku

Vychýlenie hladiny jedného hormónu môže ovplyvniť všetky ďalšie hormóny, čo bude mať negatívne dôsledky na náš organizmus. 

Často sa uvádza, že najmä estrogén je zodpovedný za hormonálny zmätok. Ukazuje sa však, že progesterón je oveľa dôležitejší. V skutočnosti väčšina prejavov – od PMS po zlý spánok – pramení zo stavov súvisiacich s progesterónom. O progesteróne však nemožno premýšľať bez estrogénu. V správnom pomere sú ako dve strany hojdačky, ktoré sa počas menštruačného cyklu rytmicky prevažujú tam a späť, a medzi týmito dvoma hormónmi je nevyhnutné udržiavať rovnováhu. Majte na pamäti, že príliš vysoká aj príliš nízka hladina progesterónu môže súvisieť s množstvom stavov. Cieľom je vždy rovnováha medzi týmito hormónmi.

Ide o hormón, ktorý vzniká v hypofýze mozgu a riadi produkciu materského mlieka (laktáciu). Psychické vypätie zvyšuje hladinu prolaktínu a príliš veľa prolaktínu môže znižovať hladinu progesterónu. 

Pri náročnej situácii sa tvorí kortizol, ktorý aktivuje telo, aby sa mohlo s takouto situáciou vyrovnať. To je úplne normálne a pre život nevyhnutné. Ak je však psychické vypätie dlhodobé, kortizol dlhodobo „kradne“ pregnenolón, z ktorého sa tvorí progesterón aj kortizol. Pri dlhodobom psychickom vypätí je potom tvorba progesterónu potlačená v prospech tvorby kortizolu. Navyše sa kortizol môže tvoriť aj z progesterónu, takže aj keď sa progesterón vytvorí, pri vystavení náročnej situácii sa namiesto iných potrebných funkcií využije na tvorbu kortizolu. Preto je dôležité nájsť spôsoby, ako znižovať mieru psychického vypätia. Zamyslite sa nad oblasťami vo vašom živote, ktoré vám spôsobujú najväčšie psychické vypätie, a pokúste sa nájsť spôsoby, ako ho znížiť. 

Aj spomalená činnosť štítnej žľazy môže znižovať hladinu progesterónu a naopak. Ak teda máte nízku hladinu hormónov štítnej žľazy, nebude sa vám tvoriť toľko progesterónu. 

Pre optimálnu hormonálnu rovnováhu je životne dôležitá voľba zdravého životného štýlu. Pre optimálnu hladinu progesterónu je dôležitá pravidelnosť aktivít, dostatočný a pravidelný spánok, minimálne psychické vypätie, zdravé stravovanie a pravidelný pohyb a cvičenie. 

Pre celkovú hormonálnu rovnováhu je dôležité zavedenie rutiny. Každý deň v týždni sa snažte prebúdzať a chodiť spať v rovnakom čase a ideálne aj jesť v rovnakom čase. Zavedením pravidelného režimu sa zníži vaša reakcia na psychické vypätie, vyrovnáte si metabolizmus a pocítite nárast energie a podporu nálady. 

Cvičenie je ďalším dôležitým aspektom, ktorý treba zvážiť. Ženy s nízkou hladinou progesterónu sa často cítia smutné a unavené. Mierne cvičenie zrýchľuje metabolizmus a zvyšuje uvoľňovanie prirodzených endorfínov, čo vedie k nárastu energie a šťastnejším myšlienkam aj pocitom.

Vplyvy životného prostredia prichádzajú vo forme stoviek rôznych chemikálií, ktoré môžu ovplyvniť vaše hormóny, metabolizmus aj duševné zdravie. Môžu napodobňovať vaše vlastné hormóny, blokovať hormonálne receptory alebo meniť hormonálne dráhy, čo vedie k hormonálnemu chaosu. Vyhýbajte sa kontaktu s umelými látkami, ako sú plasty, ftaláty, parabény a umelé vône, ktoré sú súčasťou mnohých bežných hygienických aj kozmetických prípravkov. Pozor si dajte aj na množstvo ťažkých kovov, ktoré sa často nachádzajú v rybách. 

Pri udržiavaní optimálnej hladiny progesterónu zohráva strava kľúčovú úlohu. Zdravé a vyvážené jedlo podporuje hormonálnu rovnováhu, energiu aj spánok. Vhodnou voľbou môžu byť zelenina, ovocie, zdravé tuky a bielkoviny. V ideálnom prípade by polovicu vášho taniera mala tvoriť zelenina a druhú polovicu kombinácia bielkovín, zdravých tukov, strukovín a celozrnných obilnín. Vyhýbať by ste sa mali umelým prídavným farbivám, konzervačným látkam a ochucovadlám, pridanému cukru, spracovanému a údenému mäsu a tiež alkoholu.

Rastlinné potraviny obsahujú vlákninu, ktorá dokáže viazať toxíny aj prebytočný estrogén v tráviacom trakte a vylúčiť ich z tela. Preukázalo sa, že ženy s vyšším príjmom vlákniny majú menej prejavov súvisiacich s nedostatkom progesterónu.

Bez ohľadu na to, ako zdravo jeme, nám stále hrozí nedostatok určitých živín pre nadmerne využívanú pôdu ochudobnenú o živiny. Užívanie výživových doplnkov, ako sú kvalitný multivitamín alebo omega-3 mastné kyseliny, môže byť len prospešné. V dnešnej dobe priemyselne spracovanej stravy chudobnej na živiny má väčšina ľudí nedostatok vitamínov a minerálov. V presvedčení, že všetko potrebné získavame zo svojej zdravej a pestrej stravy, o ich nedostatku často ani nevieme. Je vhodné chodiť na pravidelné preventívne lekárske prehliadky a dať si zistiť hladinu vitamínov a minerálov v krvi. V prípade nedostatku určitých živín prípadne začať s individuálnou suplementáciou na ich doplnenie. 

Bylinky môžu byť doplnkom pri podpore hormonálnej rovnováhy. Medzi často uvádzané patria vitex jahňací, smilax lekársky a koreň púpavy. Tieto rastliny sa spájajú s podporou tvorby progesterónu alebo s nepriamym vplyvom prostredníctvom zdravia pečene a prečistenia.

Optimálna hladina progesterónu je podstatná pre funkciu reprodukčnej sústavy, kardiovaskulárny systém, mozog a kosti aj pre podporu psychickej pohody. Starajte sa o svoje hormóny s ohľadom na celý organizmus a doprajte mu to, čo potrebuje. Všímajte si signály svojho tela, načúvajte mu a nebojte sa poradiť s odborníkom, ak niečo nefunguje tak, ako má.

• Kortizol alebo hormón stresu
• Čo všetko riadia hormóny v tele a ako ich podporiť
• Čo sú endorfíny. Hormón šťastia a jeho funkcie v mozgu.
• 10 tipov, ako môžete zlepšiť svoj spánok
• Meiatonín, hormón nielen pre spánok...
• Estrogén u žien: Ako sa mení a prečo je dôležitý
• Estrogénová dominancia u žien

Zdroje:

Aria Integrative Medicine. (2021). Progesterone and Autoimmune Diseases Dostupné na: https://www.ariaintegrative.com/2020/04/27/progesterone-autoimmune-disease/

Baulieu, E. E., & Schumacher, M. (2000). Progesterone as a neuroactive neurosteroid, with special reference to the effect of progesterone on myelination. Human Reproduction, 15(suppl_1), 1-13.

Benarroch, E. E. (2007). Neurosteroids: endogenous modulators of neuronal excitability and plasticity. Neurology, 68(12), 945-947.

Bowen, R. (2000). Placental Hormones.

Brucker, M. C., & King, T. L. (Eds.). (2015). Pharmacology for women's health. Jones & Bartlett Publishers.

Cable, J. K., & Grider, M. H. (2020). Physiology, Progesterone.

Correia, J. N., Conner, S. J., & Kirkman-Brown, J. C. (2007, May). Non-genomic steroid actions in human spermatozoa. In Seminars in reproductive medicine (Vol. 25, No. 03, pp. 208-220). Copyright© 2007 by Thieme Medical Publishers, Inc., 333 Seventh Avenue, New York, NY 10001, USA.

Di Renzo, G. C., Giardina, I., Clerici, G., Brillo, E., & Gerli, S. (2016). Progesterone in normal and pathological pregnancy. Hormone Molecular Biology and Clinical Investigation, 27(1), 35-48.

Engel, S. R., & Grant, K. A. (2001). Neurosteroids and behavior. International review of neurobiology, 46, 321-348.

Gottfried S. (2013). The Hormone Cure: Reclaim Balance, Sleep, Sex Drive and Vitality Naturally with the Gottfried Protocol.

Holzer, G., Riegler, E., Hönigsmann, H., & Schmidt, J. (2005). Effects and side effects of 2%‐progesterone cream on the skin of peri‐and postmenopausal women: Results from a double blind, vehicle‐controlled, randomized study. Experimental Dermatology, 14(2), 156-157.

Jiang, C., Zuo, F., Wang, Y., Lu, H., Yang, Q., & Wang, J. (2017). Progesterone changes VEGF and BDNF expression and promotes neurogenesis after ischemic stroke. Molecular neurobiology, 54(1), 571-581.

John R., & Lee M. D. (2004). Natural Progesterone Handbook.

Hall, O. J., & Klein, S. L. (2017). Progesterone-based compounds affect immune responses and susceptibility to infections at diverse mucosal sites. Mucosal Immunology, 10(5), 1097-1107.

Ho, S. M. (2003). Estrogen, progesterone and epithelial ovarian cancer. Reproductive Biology and Endocrinology, 1(1), 1-8.

Kabe, Y., Handa, H., & Suematsu, M. (2018). Function and structural regulation of the carbon monoxide (CO)-responsive membrane protein PGRMC1. Journal of Clinical Biochemistry and Nutrition, 63(1), 12-17.

Li, Z., Wang, B., Kan, Z., Zhang, B., Yang, Z., Chen, J., ... & Jiang, R. (2012). Progesterone increases circulating endothelial progenitor cells and induces neural regeneration after traumatic brain injury in aged rats. Journal of Neurotrauma, 29(2), 343-353.

Meyer, C., Schmid, R., Schmieding, K., Falkenstein, E., & Wehling, M. (1998). Characterization of high affinity progesterone-binding membrane proteins by an anti-peptide antiserum. Steroids, 63(2), 111-116.

Patel, B., Elguero, S., Thakore, S., Dahoud, W., Bedaiwy, M., & Mesiano, S. (2015). Role of nuclear progesterone receptor isoforms in uterine pathophysiology. Human reproduction update, 21(2), 155-173.

Reddy, D. S. (2010). Neurosteroids: endogenous role in the human brain and therapeutic potentials. Progress in brain research, 186, 113-137.

Roof, R. L., & HALL, E. D. (2000). Gender differences in acute CNS trauma and stroke: neuroprotective effects of estrogen and progesterone. Journal of neurotrauma, 17(5), 367-388.

Ryu, C. S., Klein, K., & Zanger, U. M. (2017). Membrane associated progesterone receptors: promiscuous proteins with pleiotropic functions–focus on interactions with cytochromes P450. Frontiers in pharmacology, 8, 159.

Seifert-Klauss, V., Schmidmayr, M., Hobmaier, E., & Wimmer, T. (2012). Progesterone and bone: a closer link than previously realized. Climacteric, 15(sup1), 26-31.

Seifert-Klauss, V., & Prior, J. C. (2010). Progesterone and bone: actions promoting bone health in women. Journal of osteoporosis, 2010.

Scheibl, P., & Zerbe, H. (2000). Effect of progesterone on the immune system in consideration of bovine placental retention. DTW. Deutsche Tierarztliche Wochenschrift, 107(6), 221-227.

Schumacher, M., Guennoun, R., Robert, F., Carelli, C., Gago, N., Ghoumari, A., ... & De Nicola, A. F. (2004). Local synthesis and dual actions of progesterone in the nervous system: neuroprotection and myelination. Gro*** hormone & IGF research, 14, 18-33.

Simoncini, T., Mannella, P., Fornari, L., Caruso, A., Varone, G., & Genazzani, A. R. (2003). In vitro effects of progesterone and progestins on vascular cells. Steroids, 68(10-13), 831-836.

Stein, D. G. (2008). Progesterone exerts neuroprotective effects after brain injury. Brain research reviews, 57(2), 386-397.

Thomas, P., & Pang, Y. (2013). Protective actions of progesterone in the cardiovascular system: potential role of membrane progesterone receptors (mPRs) in mediating rapid effects. Steroids, 78(6), 583-588.

Trabert, B., Sherman, M. E., Kannan, N., & Stanczyk, F. Z. (2020). Progesterone and breast cancer. Endocrine reviews, 41(2), 320-344.

Tremollieres, F. A., Strong, D. D., Baylink, D. J., & Mohan, S. (1992). Progesterone and promegestone stimulate human bone cell proliferation and insulin-like growth factor-2 production. European Journal of Endocrinology, 126(4), 329-337.

Valadez-Cosmes, P., Vázquez-Martínez, E. R., Cerbon, M., & Camacho-Arroyo, I. (2016). Membrane progesterone receptors in reproduction and cancer. Molecular and cellular endocrinology, 434, 166-175.

Vermeulen K. (2014). Happy Hormones: The Natural Treatment Programs for Weight Loss, PMS, Menopause, Fatigue, Irritability, Osteoporosis, Stress, Anxiety, Thyroid Imbalances and More

Vallée, M., Mayo, W., Koob, G. F., & Le Moal, M. (2001). Neurosteroids in learning and memory processes. International review of neurobiology, 46, 273-320.

Wiebe, J. P. (2006). Progesterone metabolites in breast cancer. Endocrine-related cancer, 13(3), 717-738.

Women in balance. (2022). Progesterone and Bone Health. National University of Natural Medicine. Dostupné na: https://womeninbalance.org/resources-research/progesterone-bone-health/

You and Your Hormones. (2022). Progesterone. Dostupné na: https://www.yourhormones.info/hormones/progesterone/

• Estrogén u žien: Ako sa mení a prečo je dôležitý
• Estrogénová dominancia u žien
• Ženská hormonálna nerovnováha
• Výživové doplnky pre ženy v menopauze