Mýty o bezlepkovej strave: Čo hovorí veda

Bezlepková strava je dnes jednou z často diskutovaných tém v svete výživy. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí na ňu nedajú dopustiť a tvrdia, že sa im vďaka nej zmenil život. Na druhej strane odborníci, ktorí varujú pred slepým nasledovaním módnych trendov. V médiách aj na sociálnych sieťach sa objavuje celá rada protichodných informácií – a pre bežného človeka je ťažké sa v nich vyznať.

Možno aj vy máte vo svojom okolí niekoho, kto úplne vyradil lepok zo svojej stravy a prisahá, že sa cíti lepšie. Ale je to naozaj zásluha bezlepkovej stravy? A čo na to hovorí veda? V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie mýty o bezlepkovej strave a ponúkneme zrozumiteľné odpovede, ktoré vám pomôžu sa v celej problematike zorientovať.

Obsah

• Prečo sa o bezlepkovej strave toľko hovorí
• 5 najčastejších mýtov o bezlepkovej strave
• Ako pristupovať k bezlepkovej strave
• Lepok: Pravda medzi mýtmi a realitou

Prečo sa o bezlepkovej strave toľko hovorí

Lepok je bielkovina, ktorá sa prirodzene nachádza v obilninách, ako je pšenica, raž alebo jačmeň. Vďaka nemu má chlieb nadýchanú štruktúru a cesto pri pečení drží pokope. V bežnom jedálničku ide o úplne štandardnú súčasť, s ktorou sa ľudia stretávajú každý deň.

V posledných rokoch sa ale začalo viac hovoriť o takzvanej bezlepkovej strave. Nejde pritom len o riešenie pre ľudí, ktorí majú celiakiu alebo alergiu na pšenicu. Práve z týchto konkrétnych situácií síce vzišiel širší záujem o bezlepkovú stravu, ale postupne sa z nej stal výrazný trend – nielen medzi športovcami či verejne známymi osobnosťami, ale aj medzi ľuďmi, ktorí hľadajú nové spôsoby stravovania.

V médiách a na sociálnych sieťach sa začalo objavovať množstvo odporúčaní, tipov a osobných skúseností. Potravinársky priemysel na to reagoval rýchlo a na regáloch obchodov sa objavila pestrá ponuka produktov označených ako „bezlepkové“.

S rastúcou popularitou ale vzniká aj mnoho nejasností. Často sa objavujú protichodné názory – niekto tvrdí, že bez lepku je jedálniček vždy lepší, iný zase hovorí, že na tom nezáleží. Práve preto je užitočné sa na túto tému pozrieť bližšie, oddeliť fakty od domnienok a uviesť niektoré rozšírené mýty na správnu mieru.

5 najčastejších mýtov o bezlepkovej strave

S bezlepkovou stravou je dnes spojených mnoho predstáv, ktoré sa šíria rýchlejšie než fakty. Často ide o zjednodušené závery alebo skreslenia, ktoré potom získavajú silu opakovaným zdieľaním. Aby sme v tom urobili poriadok, pozrieme sa na päť najčastejších mýtov:

Mýtus 1: Bezlepková strava je prospešná pre každého

Často sa objavuje predstava, že ak človek vyradí lepok, automaticky sa začne stravovať zdravšie. V skutočnosti to ale nie je tak jednoduché. Odborné zdroje ukazujú, že samotná prítomnosť alebo absencia lepku v jedálničku neurčuje jeho kvalitu. Rozhodujúca je celková skladba potravín – teda či je jedálniček vyvážený, pestrý a obsahuje dostatok základných živín.¹

Bezlepková strava má svoje nezastupiteľné miesto pre ľudí, ktorí sa lepku vyhýbajú z jasne daných a to zdravotných dôvodov. Pre túto časť populácie je skutočne prospešná. U väčšiny ostatných ľudí však nie je žiadny dôkaz, že by vynechanie lepku samo o sebe prinieslo benefity.

Naopak, pri zbytočnom vyraďovaní lepku môžu nastať aj komplikácie – a to najmä vtedy, ak ľudia siahnu po priemyselne vyrábaných bezlepkových produktoch, ktoré bývajú chuťovo vylepšované cukrom, tukom či aditívami. Výsledkom potom môže byť jedálniček, ktorý je nutrične menej hodnotný než ten pôvodný. Preto je dobré premýšľať nielen nad tým, čo zo stravy vyraďujeme, ale aj čím to nahradzujeme.

Mýtus 2: Lepok spôsobuje priberanie na váhe

Ďalší rozšírený názor hovorí, že lepok je hlavným vinníkom priberania na váhe. Vedecké poznatky ale ukazujú, že takto priamo to nefunguje. Lepok je iba jednou zo zložiek obilnín a nemá žiadny zvláštny vplyv na metabolizmus, ktorý by spôsoboval ukladanie tuku.²

Skutočné príčiny nárastu hmotnosti súvisia skôr s celkovým množstvom prijatej energie a výberom potravín. Ak človek je viac, než vydá, telo prebytok ukladá – bez ohľadu na to, či jedlo obsahovalo lepok alebo nie. Často ide o kombináciu kaloricky bohatých jedál, nedostatku pohybu a nepravidelného stravovania.

Pocit, že po vyradení lepku dôjde k úbytku hmotnosti, môže byť skôr dôsledkom zmeny životného štýlu. Ľudia často začnú viac premýšľať o svojom jedálničku, vyradia priemyselne spracované potraviny a nahradia ich čerstvejšími surovinami. Práve tento posun – nie samotná absencia lepku – potom môže viesť k úprave hmotnosti.

Mýtus 3: Bezlepková diéta má lepší vplyv na trávenie u všetkých

Často sa hovorí, že ak človek vynechá lepok, automaticky sa mu „zlepší trávenie“. To je ale príliš zjednodušený pohľad. Sú ľudia, ktorí lepok naozaj musia vynechať – napríklad pri celiakii alebo alergii na pšenicu. U časti populácie sa tiež hovorí o takzvanej citlivosti na lepok, kde sa objavujú nepríjemné reakcie bez preukázateľnej alergie. Podobne sa niekedy zamieňa aj s inými zažívacími ťažkosťami, napríklad s dráždivým tračníkom (IBS).

Pre väčšinu ľudí je ale lepok bežnou súčasťou jedálnička, ktorú bez problémov trávia. Nie je žiadny dôkaz, že by vynechanie lepku automaticky prinieslo lepší pocit alebo funkciu tráviaceho systému, ak k tomu nie je konkrétny dôvod.

Zaujímavým aspektom je aj tzv. placebo efekt – keď človek verí, že mu určitá zmena prospeje, môže sa naozaj začať subjektívne cítiť lepšie. To ale neznamená, že samotná látka (v tomto prípade lepok) bola pôvodnou príčinou ťažkostí.

Mýtus 4: Bezlepkový výrobok = zdravý výrobok

Na prvý pohľad môže označenie „bezlepkové“ pôsobiť ako záruka kvality a zdravšej voľby. Realita ale býva zložitejšia. Bezlepkové výrobky sú totiž často technologicky náročnejšie na výrobu – aby mali podobnú štruktúru a chuť ako bežné pečivo alebo cestoviny, musia výrobcovia pridávať rôzne náhrady a doplnkové suroviny.

Výsledkom je, že niektoré produkty môžu mať vyšší obsah cukru, tuku alebo rôznych aditív. Tým sa síce zlepší chuť a konzistencia, ale nutričná hodnota nemusí byť lepšia ako u štandardných variantov s lepkom. V niektorých prípadoch môžu byť dokonca menej výživné, napríklad s nižším obsahom bielkovín či vlákniny.

Preto sa aj u bezlepkových potravín oplatí čítať zloženie a porovnávať jednotlivé produkty. Nie každé balenie s nápisom „gluten-free“ je automaticky zdravšou voľbou – skutočne záleží na tom, aké ingrediencie obsahuje a ako zapadá do celkového jedálnička.

Mýtus 5: Lepok je moderný „jed“

Na sociálnych sieťach alebo v niektorých knihách sa občas objavuje tvrdenie, že lepok je „novodobý jed“ a že ľudstvo ho začalo jesť až nedávno. Také predstavy ale ignorujú historické fakty. Obilniny obsahujúce lepok patria medzi základné potraviny už tisíce rokov. Archeologické nálezy potvrdzujú, že ľudia ich pestovali a spracovávali už v období prvých poľnohospodárskych civilizácií na Blízkom východe. Chlieb a ďalšie obilninové produkty boli neoddeliteľnou súčasťou stravy v staroveku aj stredoveku a ich význam pretrváva dodnes.

Tvrdenie, že lepok je „moderná hrozba“, je zavádzajúce. Lepok nie je nová zložka potravy – ľudia ho konzumujú celé generácie. Čo sa zmenilo, je skôr spôsob spracovania potravín a celkový charakter jedálnička v modernej dobe, kde často prevažujú priemyselne vyrábané produkty. Vnímať lepok ako „jed“ preto nedáva zmysel – oveľa podstatnejšie je uvažovať o celkovom zložení a kvalite stravy. Ak sa niekto rozhodne pre bezlepkovú variantu, mal by starostlivo sledovať zloženie výrobkov a pôvod surovín, aby boli skutočne kvalitné a výživovo hodnotné.

Ako pristupovať k bezlepkovej strave

V dnešnej dobe je ľahké naraziť na množstvo protichodných názorov o tom, čo jesť a čo nejesť. Pri bezlepkovej strave to platí dvojnásobne. Ako sa teda v informáciách vyznať a pristupovať k jedálničku s rozumom?

1. Overujte zdroje informácií

Na internete nájdete veľa odporúčaní, ale nie všetky sú založené na vedeckých poznatkoch. Vždy je dobré hľadať informácie z dôveryhodných zdrojov – odborných článkov, oficiálnych organizácií alebo od kvalifikovaných výživových poradcov. Rovnako sa oplatí sledovať zloženie výrobkov na etiketách avenovať pozornosť kvalite surovín, napríklad u produktov v bio kvalite.

2. Naslúchajte vlastnému telu

Ak má niekto podozrenie, že mu niektoré potraviny spôsobujú ťažkosti, môže byť užitočné sledovať reakcie svojho tela – napríklad pomocou krátkodobého jedálnička. Samotný pocit ale nie je dôkaz, preto je vhodné sa neriadiť len dojmami.

3. Kedy má vyraďovanie lepku zmysel

Skutočné dôvody na vyraďovanie lepku nastávajú len v konkrétnych prípadoch – napríklad pri celiakii alebo alergii na pšenicu, kde je to nevyhnutné. Pre väčšinu ľudí ale nie je nutné lepok z jedálnička vyraďovať, ak k tomu nie je jasný dôvod.

4. Nebojte sa poradiť s odborníkom

Ak sa niekto rozhoduje o zásadnej zmene jedálnička, alebo má pocit, že mu určité potraviny spôsobujú ťažkosti, je vždy vhodné poradiť sa s lekárom alebo výživovým špecialistom. Len odborník dokáže pomocou vyšetrenia určiť, či ide o celiakiu, alergiu na pšenicu alebo iný dôvod, a odporučiť ďalší postup.

5. Rozumný prístup k jedlu

Ak niekto lepok zo zdravotných dôvodov nesmie, je to samozrejme v poriadku – aj v bezlepkovom jedálničku je ale dôležité dbať na pestrosť a vyberať potraviny s rozmyslom. Pre tých, ktorí sa lepku vyhýbať nemusia, platí, že oveľa podstatnejšie než vyraďovanie jednej zložky jezamerať sa na celkovú kvalitu a vyváženosť stravy.

„Čerstvé potraviny, ovocie, zelenina, strukoviny, kvalitné zdroje bielkovín a celozrnné obilniny tvoria základ, ktorý podporuje zdravý životný štýl,“ hovorí Lucie Konečná, odborníčka na zdravý životný štýl, BrainMarket.cz.

Lepok: Pravda medzi mýtmi a realitou

Lepok je len jednou z mnohých súčastí našej stravy. To, či ho v jedálničku mať, alebo vynechať, je vždy individuálne rozhodnutie – a malo by vychádzať z konkrétnych potrieb, nie z módnych vĺn. Bezlepková diéta nie je univerzálny recept, ktorý by automaticky priniesol lepšie výsledky pre každého. Zmysel má predovšetkým u ľudí, ktorí sa lepku musia vyhýbať z jasne stanovených dôvodov. Pre ostatných je oveľa dôležitejšia pestrosť, vyváženosť a kvalita celkovej stravy. Vaša voľba by preto mala byť vedomá: nie podľa trendov alebo rýchlych odporúčaní na internete, ale podľa toho, čo skutočne dáva zmysel pre váš životný štýl a dlhodobý prístup k jedlu. 

Zdroje:

1. Wall, E., & Semrad, C. (2024). Celiac Disease, Gluten Sensitivity, and Diet Management.. Current gastroenterology reports. https://doi.org/10.1007/s11894-024-00931-x.
2. Bektas, A., Ulusoy, M., Özsarı, L., & Özel, A. (2024). The Effects of Gluten on Weight Gain, Hematological, Biochemical, and Various Endocrinological Parameters. The Turkish Journal of Gastroenterology, 35, 178 - 185. https://doi.org/10.5152/tjg.2024.23210

Súvisiace články:

• Lepok: Cenná zložka pečiva, občas celoživotný problém
• Protizápalová strava: Vhodné potraviny a jedálniček na 3 dni
• Čo jesť pred tréningom? 6 najlepších predtréningových jedál.
• Únava po jedle: 12 dôvodov a tipy, ako ju zvládnuť
• Kombucha - fermentovaný nápoj pre lepšie trávenie aj zdravie čriev.
• Fermentácia pre zdravé črevá a imunitu