Dnes sa NAD+ dostáva do popredia záujmu nielen vo vedeckých diskusiách, ale aj vo svete moderného životného štýlu. Tento článok vás prevedie tým, čo NAD+ vlastne je, odkiaľ sa v tele berie, s čím súvisí a prečo okolo neho v posledných rokoch vzniká toľko pozornosti.

NAD+: molekula, bez ktorej by bunky nefungovali

NAD+ je molekula, ktorá sa prirodzene nachádza v každej bunke ľudského tela. Bez nej by v bunkách nemohli prebiehať procesy, vďaka ktorým získavame energiu z potravy. Patrí medzi tzv. koenzýmy – pomocné látky, ktoré sa zúčastňujú bunkových reakcií a umožňujú, aby v tele prebiehal energetický metabolizmus.

NAD+ si môžete predstaviť ako malého „poslíčka“ vo vnútri buniek, ktorý sa podieľa na tom, že sa živiny z potravy premenia na energiu pre každodenné fungovanie. Existuje v dvoch formách – NAD+ a NADH. Zjednodušene povedané ide o dve podoby tej istej molekuly, ktoré si počas bunkových reakcií odovzdávajú energiu.

Táto molekula je dnes spájaná aj s ďalšími bunkovými mechanizmami, ktoré súvisia s prirodzenou obnovou buniek, reakciami na záťaž alebo s dejmi prebiehajúcimi v nervových bunkách. Objavuje sa tiež v súvislosti s biologickými rytmami organizmu a ako koenzým sa viaže na enzýmy a zúčastňuje sa reakcií, ktoré sú pre fungovanie buniek nevyhnutné.

NAD+ pritom nie je žiadnou novinkou – vedci o ňom vedia už viac ako sto rokov. Dnes sa mu ale venuje väčšia pozornosť, pretože stojí pri samotnom základe bunkového fungovania.

Zmena bunkových procesov v priebehu života

Hladiny NAD+ sa v priebehu života môžu prirodzene meniť. Keďže je táto molekula zapojená do tvorby energie v bunkách, jej premeny sa premietajú do toho, ako telo funguje pri každodennej záťaži.

Bunkové procesy pri vyššej záťaži

Pri dlhodobej záťaži alebo s pribúdajúcim vekom môžu bunkové procesy fungovať menej efektívne. To sa môže prejaviť napríklad:

• nižšou hladinou energie počas dňa
• horšou schopnosťou sústredenia sa
• pocitom vyčerpania
• zníženou vitalitou
• väčšou citlivosťou na fyzickú či psychickú záťaž

Bunkové procesy pri vyváženom fungovaní

Naopak pri vyváženom fungovaní bunkového metabolizmu je NAD+ súčasťou procesov, ktoré súvisia s:

• premieňaním živín na energiu
• fungovaním mitochondrií
• bunkovou obnovou
• metabolickými reakciami v bunkách
• prirodzenými procesmi, ktoré sa v tele menia s vekom

Skrátka ide o bežné deje, vďaka ktorým bunky každý deň fungujú tak, ako majú – a telo sa potom lepšie vyrovnáva s nárokmi bežného dňa.

Cesta od potravy k bunkovej energii

Každý deň prijímame potravu, ale samotné jedlo ešte nie je energia. Telo ju musí najprv rozložiť na menšie časti a z nich postupne vytvoriť palivo, ktoré bunky dokážu spracovať. Hlavnú úlohu v tomto procese hrajú mitochondrie – malé štruktúry vo vnútri buniek, ktoré si môžete predstaviť ako bunkové elektrárne. Práve tam prebiehajú kroky, vďaka ktorým sa živiny menia na energiu pre bežné fungovanie organizmu. Výsledkom týchto reakcií je vznik molekuly zvanej ATP (adenozíntrifosfát), ktorá predstavuje základnú formu energie pre bunkový chod. NAD+ je súčasťou dejov, ktoré k tvorbe ATP vedú, a podieľa sa na prenose energie medzi molekulami počas bunkového metabolizmu. Laicky povedané – ATP je niečo ako „energetická mena“ buniek a NAD+ je súčasťou procesu, vďaka ktorému táto energia vzniká a môže byť ďalej využitá.

Stavebné kamene NAD+ v tele

NAD+ si organizmus dokáže vytvárať sám. K jeho tvorbe ale potrebuje určité stavebné látky, ktoré prijímame zo stravy. Jednou z nich je vitamín B3, známy aj ako niacín, ktorý nájdeme napríklad v mäse, rybách, pečeni, celozrnných obilninách alebo orechoch. Ten patrí medzi kľúčové zložky podieľajúce sa na vzniku tejto molekuly. Niacín prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu, k normálnej činnosti nervovej sústavy a k normálnej psychickej činnosti. Zároveň prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania a k udržaniu normálneho stavu pokožky aj slizníc.¹ Jednoducho povedané – ak telo prijíma dostatok vitamínu B3, má k dispozícii jednu z dôležitých látok, z ktorej si môže NAD+ vytvárať. Niacín teda nepôsobí ako NAD+ samotný, ale predstavuje stavebný prvok v jeho prirodzenej tvorbe.

Okrem niacínu môže telo využívať aj ďalšie látky, ktoré slúžia ako tzv. prekurzory NAD+. Patrí medzi ne nikotínamid ribozid (NR) alebo nikotínamid mononukleotid (NMN). Tieto látky sa v malom množstve prirodzene vyskytujú aj v niektorých potravinách, častejšie však vo výživových doplnkoch.

NAD+ môže vznikať aj z aminokyseliny tryptofánu, ktorá je bežnou súčasťou bielkovín v potrave. Tryptofán je obsiahnutý napríklad v orechoch, mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch alebo strukovinách. V tele potom tryptofán prechádza niekoľkými enzymatickými premenami, pri ktorých sa postupne mení na látky, ktoré sú súčasťou tzv. NAD+ syntetickej dráhy. Telo si tak NAD+ vytvára krok za krokom z látok, ktoré bežne prijímame každý deň.

Ďalšie látky, z ktorých môže NAD+ vznikať

Vedľa základných živín, z ktorých si telo NAD+ vytvára, existujú aj rastlinné polyfenoly, ako je resveratrol, quercetin, apigenin alebo fisetin. Tieto látky sa prirodzene vyskytujú v bežných potravinách – napríklad v hrozne a červenom víne (resveratrol), cibuli a jablkách (quercetin), petržlenovej vňati a harmančeku (apigenin) alebo jahodách (fisetin). Nejde o priamy zdroj NAD+, ale o prirodzenú súčasť rastlinnej stravy, ktorá sa často objavuje aj v doplnkoch zameraných na bunkové procesy.

Strava je však iba jedným dielikom celej skladačky. Bunkové procesy nefungujú vo vákuu – ovplyvňuje ich aj spánok, každodenný pohyb, miera psychického vypätia i to, ako pravidelný režim telu doprajeme. Dôležitý je tiež kontakt s denným svetlom, slnkom a rešpekt k sezónnosti v jedálničku. Telo totiž prirodzene reaguje na rytmus dňa i roka. Nejde o dogmu, skôr o návrat k prirodzenému tempu, na ktoré je organizmus nastavený.

NAD+ v centre bunkového výskumu

Keď sa dnes hovorí o NAD+, nejde už len o energiu. Vedci sledujú, že táto molekula sa podieľa aj na ďalších procesoch, ktoré v bunkách prebiehajú nepretržite. V hľadáčiku sú aj enzýmy zvané sirtuíny – bielkoviny, ktoré sa podieľajú na riadení dejov vo vnútri bunky. Aj pri týchto reakciách má NAD+ svoju úlohu. Zvýšený záujem o túto molekulu súvisí tiež s výskumom toho, ako sa bunkové mechanizmy postupne premieňajú v priebehu života. Dlhovekosť dnes nie je len populárne slovo, ale samostatná vedecká oblasť, ktorá sleduje fungovanie buniek v rôznych životných etapách. Výskum sa zameriava aj na procesy prebiehajúce v nervových bunkách. Tie patria medzi energeticky najnáročnejšie bunky v tele, a preto sa ich fungovanie často sleduje práve z pohľadu bunkového metabolizmu.

Od teórie k praxi: NAD+ vo výživových doplnkoch

So zvyšujúcim sa záujmom o NAD+ preniká táto téma aj do oblasti výživových doplnkov. Jednou cestou je jednoduchá zloženie zamerané iba na prekurzor NAD+, najčastejšie na nikotínamid ribozid (NR), modernú formu vitamínu B3. Druhou možnosťou sú kombinácie, kde sa NR spája s rastlinnými polyfenolmi, ako je už spomínaný resveratrol, quercetin, apigenin alebo fisetin.

Podobne sú postavené aj produkty:

- BrainMax NAD+ RiaGev®: predstavuje čistejšiu variantu zameranú na samotný nikotínamid ribozid.
- BrainMax NAD+ Eternal: kombinuje NR s vybranými polyfenolmi a ponúka širšie zloženie v jednom produkte.

Výber potom záleží hlavne na tom, či preferujete minimalistické riešenie s dôrazom na jednu kľúčovú látku, alebo komplexnejšiu kombináciu viacerých zložiek v jednej kapsule.

NAD+ ako súčasť celku

NAD+ nie je žiadna zázračná skratka. Je to prirodzená súčasť bunkovej biológie – niečo, čo tu bolo dávno predtým, než sa o tom začalo hovoriť. Telo si ho vie vytvárať samo, ale potrebuje k tomu živiny, stabilný režim, dostatok spánku, primeraný pohyb aj kontakt so slnkom. Na tento prirodzený základ dnes nadväzujú aj niektoré doplnky stravy, ktoré pracujú s prekurzormi NAD+ alebo ich kombináciami s ďalšími látkami. Môžu byť súčasťou širšieho prístupu – nie náhradou životného štýlu, ale jeho doplnením. Nech sa rozhodnete akokoľvek, najväčší zmysel dáva začať u toho, čo máte každý deň vo svojich rukách – bežné návyky, ktoré tvoria základ fungovania tela.