Kvalita potravín v minulosti a dnes. Čo sa zmenilo?
Moderná doba posledných rokov nesie množstvo skvelých vecí, príležitostí a pokrokov. Má to bohužiaľ ale aj svoje tienisté stránky, ktoré ovplyvňujú okrem iného aj kvalitu potravín.
Pokiaľ sa zaujímate o zdravú výživu, pravdepodobne už viete, že je najdôležitejšie svoj jedálniček skladať primárne z celistvých a prirodzených potravín. Tieto potraviny, ako je napr. mäso, ryby, vajcia, vnútornosti, vajíčka, mliečne produkty, zelenina, ovocie, orechy či semienka, sú základnými zdrojmi živín, ktoré naše telo potrebuje na svoje fungovanie. Každé telo má svoje individuálne potreby – skrátka každý z nás potrebuje iné množstvo energie, živín ako sú tuky či bielkoviny, vitamínov a minerálov. Avšak jedno máme všetci spoločné – potrebujeme tieto potreby tela napĺňať. Pokiaľ je naše telo v deficite a nedostáva pravidelne svoju potrebnú dávku živín, pomaly a iste sa tento deficit začne prejavovať na jeho (ne)fungovaní. Začína to nedostatkom energie, častou únavou, horšou náladou, častejším prechladnutím a pokračuje to ďalej k vážnejším zdravotným problémom.
Na scénu však prichádza „problém“ – tie celistvé a prirodzené potraviny už dnes nie sú tým, čím bývali predtým. ₁ V minulosti boli potraviny naozaj plné tých všetkých cenných látok, ktorými sa pýšia tabuľky na internete. Potraviny prirodzene obsahovali veľké množstvo minerálov, vitamínov a antioxidantov. Bielkoviny z mäsa či rýb mali oveľa vyššiu kvalitu rovnako ako vhodný pomer mastných kyselín.
 (97).png)
Čo je príčinou zníženej kvality potravín v dnešnej dobe
1.) Kvantita > kvalita produkcie
V našej spoločnosti sa bohužiaľ ide viac na kvantitu ako na kvalitu. Cieľom je vyprodukovať čo najviac a ako to už býva, v tomto prípade je žiadané znížiť produkčné náklady, aby aj konečný výnos bol čo najvyšší. Keď producenti znížia vstupnú kvalitu surovín – napr. krmivo pre zvieratá, rapídne sa zníži aj výstupná kvalita – kvalita mäsa, ktoré si my potom dáme doma na večeru.
2.) Kvalita „vstupného materiálu“
Kvalita rastlinných potravín – teda zeleniny, ovocia, byliniek či napríklad obilnín a strukovín, je ovplyvnená prostredím, v ktorom tieto rastliny rastú. Pôda je dnes z väčšiny vyčerpaná a už neobsahuje prirodzene dostatok minerálov a živín na lepší a kvalitnejší rast rastlín. Pôda je chudobná na živiny, teda aj to, čo v nej vyrastie nemôže byť živinami nabité. Rovnako tak čo sa trávou kŕmi, nemôže byť úplne vyživené – napr. zvieratá pasúce sa na lúkach. Akonáhle konzumujú potraviny deficitné na živiny, aj my sa do tohto deficitu dostávame.
Znížená kvalita a výživnosť pôdy má byť kompenzovaná používaním postrekov a hnojív, ktoré okrem iného majú rastlinu chrániť pred škodcami, vírusmi a plesňami. Pokiaľ sa nejedná o starostlivo strážené certifikované poľnohospodárstvo, je isté, že tieto používané produkty obsahujú chemické látky, ktoré sú toxické nielen pre životné prostredie, ale aj pre naše zdravie. ₂ Do tela tak prijímame na živiny chudobné potraviny, a navyše ešte zaťažené rôznymi toxínmi, ktoré zvyšujú nároky na detoxikáciu, pôsobia ako endokrinné disruptory, ukladajú sa v tukovom tkanive, zahlcujú naše telo a pôsobia karcinogénne. ₃
Aby rastlina správne rástla, potrebuje okrem zeminy aj vodu a vzduch. A hádajte čo? Aj tieto zdroje už nie sú, čo bývali. Vzduch je plný toxínov, ktoré vypúšťajú napr. továrne, priemyselné centrá, alebo dopravné prostriedky. Podzemné vody sú zase zaťažené zvyškami liečiv, antibiotík, chemických látok používaných v priemysle, ťažkých kovov, mikroplastov a ďalších. Tieto látky narúšajú rast rastliny, ale tiež sa v nich akumulujú.
3.) Prirodzené podmienky
To, v akých podmienkach zviera žije, ovplyvňuje nielen kvalitu jeho života, ale aj kvalitu mäsa, ktoré z neho potom konzumujeme. Pokiaľ sú zvieratá mimo svojho prirodzeného prostredia (sú zatvorené v halách, na malom priestore, kŕmené nevhodným krmivom…), mení sa napr. zloženie tukov, ktoré v ich mäse nájdeme. Klesá množstvo protizápalových omega 3 nenasýtených mastných kyselín a rastie podiel prozápalových omega 6 mastných kyselín. ₄,₅
U vajec od sliepok z voľného chovu, ktoré sa pasú na tráve s červíkmi (prirodzená potrava) a pod slnkom (prirodzené prostredie), môžeme pozorovať napr. aj vyšší obsah vitamínu D. ₆,₇
Zvieratá by vždy mali byť ideálne v chove, kde sa môžu voľne pohybovať, trávia čas vonku, pasú sa na tráve a sú vystavené slnečnému žiareniu.
4.) Genetická modifikácia
Názornou ukážkou môže byť napr. moderná pšenica, ktorá má už zmenený genetický materiál tak, aby rástla rýchlejšie a vo väčšom množstve (pretože väčšia produkcia = väčší zisk). Zároveň ale obsahuje menej živín a viac látok, ktoré narúšajú zdravie nášho čreva a prispievajú napr. k syndrómu priepustného čreva (tzv. syndróm leaky gut). ₈,₉
5.) Dostupnosť
Podstatným činiteľom toho, akú kvalitu do seba cez výživu prijímame, je tiež marketing a dostupnosť potravín v obchodoch. Niekedy môže byť ťažšie nájsť kvalitné potraviny plné živín – do regálov obchodov sú totiž tlačené najmä produkty potravinárskeho priemyslu – spracované potraviny a polotovary. Často nás môže „odradiť“ aj vyššia cena, ktorú kvalitné výrobky nesú. Avšak aj tam v dnešnej dobe máme veľa možností a už je možné si zaobstarať kvalitné potraviny ako vo veľkých mestách, tak aj na dedinách. Spýtajte sa susedov, vyhľadajte najbližšie farmy, využite Scuk, alebo začnite hospodáriť doma sami. Kto chce, cestu nájde. :)
Na zamyslenie na záver
Kvalita a kvantita na vašom tanieri: ak ste niekedy mali jedlo pripravené naozaj z kvalitných surovín, dosť možno ste si všimli, že je vám po ňom lepšie, ste lepšie najedenie a možno vám jedla stačilo aj menej. Je to práve obsahom živín. Predstavte si, že máme v tele niekoľko pohárov – jeden ako potreba bielkovín, druhý ako potreba vitamínov rozpustných v tukoch, tretí ako potreba omega 3 mastných kyselín a tak ďalej. Všetky tieto poháriky potrebujeme cez výživu napĺňať. Pokiaľ však konzumujeme na živiny chudobné potraviny, väčšie a väčšie množstvo jedla nám úplne nepomôže (aj náš žalúdok má nejakú kapacitu, pozor na to!). Riešením a kompromisom aj s ohľadom na naše trávenie je konzumácia menšieho objemu, ale za to väčšia konzumácia potravín, ktoré sú živinami viac nabité.
Autor článku: Michaela Majerová, certifikovaný holistický Performance poradca
Zdroje:
₁ https://www.youtube.com/watch?v=Q-Vb7c5dj_g
₂ Costas-Ferreira C, Durán R, Faro LRF. Toxic Effects of Glyphosate on the Nervous System: A Systematic Review. Int J Mol Sci. 2022
₃ Nicolopoulou-Stamati P, Maipas S, Kotampasi C, Stamatis P, Hens L. Chemical Pesticides and Human Health: The Urgent Need for a New Concept in Agriculture. Front Public Health. 2016
₄ Średnicka-Tober D, Barański M, Seal C, Sanderson R, Benbrook C, Steinshamn H, Gromadzka-Ostrowska J, Rembiałkowska E, Skwarło-Sońta K, Eyre M, Cozzi G, Krogh Larsen M, Jordon T, Niggli U, Sakowski T, Calder PC, Burdge GC, Sotiraki S, Stefanakis A, Yolcu H, Stergiadis S, Chatzidimitriou E, Butler G, Stewart G, Leifert C. Composition differences between organic and conventional meat: a systematic literature review and meta-analysis. Br J Nutr. 2016
₅ Daley CA, Abbott A, Doyle PS, Nader GA, Larson S. A review of fatty acid profiles and antioxidant content in grass-fed and grain-fed beef. Nutr J. 2010
₆ Kühn J, Schutkowski A, Kluge H, Hirche F, Stangl GI. Free-range farming: a natural alternative to produce vitamin D-enriched eggs. Nutrition. 2014
₇ Karsten, H., Patterson, P., Stout, R., & Crews, G. (2010). Vitamins A, E and fatty acid composition of the eggs of caged hens and pastured hens. Renewable Agriculture and Food Systems, 25(1), 45-54. doi:10.1017/S1742170509990214
₈ Hollon J, Puppa EL, Greenwald B, Goldberg E, Guerrerio A, Fasano A. Effect of gliadin on permeability of intestinal biopsy explants from celiac disease patients and patients with non-celiac gluten sensitivity. Nutrients. 2015
₉ Drago S, El Asmar R, Di Pierro M, Grazia Clemente M, Tripathi A, Sapone A, Thakar M, Iacono G, Carroccio A, D'Agate C, Not T, Zampini L, Catassi C, Fasano A. Gliadin, zonulin and gut permeability: Effects on celiac and non-celiac intestinal mucosa and intestinal cell lines. Scand J Gastroenterol. 2006