Vianoce sú za dverami! Mrknite do kategórie Vianoce, nakúpte a ušetrite TU

Ako podporiť imunitu detí?

nastupujúcou jeseňou prichádza aj väčší výskyt respiračných ochorení, ktoré sa ako každý rok nevyhýbajú ani deťom. Treba podotknúť, že pokiaľ sa o imunitný systém detí staráme od narodenia, môžeme si byť istí, že s drvivou väčšinou respiračných ochorení si imunita dieťaťa neskôr poradí.

Imunitný systém je súbor bunkových mechanizmov nevyhnutný pre naše prežitie. Chráni nás pred baktériami, vírusmi a ďalšími mikróbmi a pôsobí ako prevencia pred infekciami. Predstavte si imunitný systém ako štít, ktorý vás nonstop chráni pred útokmi baktérií, vírusov a parazitov. Každý deň sa doslova brodíme morom patogénov a bez IS by sme boli pre baktérie, vírusy a parazity veľmi ľahkou korisťou.

Náš imunitný systém sa skladá z radu buniek, tkanív a orgánov, ktoré nás po celý život chránia pred útokmi patogénov a udržujú nás zdravé a schopné odolať mnohým opakovaným infekciám. Jedna z častí imunitného systému slúži dokonca ako také dlhodobé úložisko spomienok, pretože si pamätá všetko, voči čomu počas života bojovala - akúkoľvek nádchu, prechladnutie, chrípku i bolesť brucha. Napriek tomu, akonáhle sa dieťa narodí, jeho imunitný systém musí rýchlo reagovať na svet plný vírusov a baktérií. Ako sa teda líši imunitný systém dojčiat, detí, dospievajúcich a dospelých?

Čo je imunita a kedy začína jej vývoj?

Imunitní systém jedinca sa začína tvoriť už počas pôrodu. To, akým spôsobom sa dieťa narodí významne ovplyvňuje jeho budúcu vitalitu imunitného systému. Oproti deťom privedeným na svet cisárskym rezom môžu mať deti, ktoré sa narodili prirodzenou cestou oveľa robustnejšiu imunitu, pretože sa pri prechode pôrodnými cestami stretávajú s celým radom patogénov, ktoré si imunitný systém zapamätá. Počas prechodu pôrodným kanálom zároveň dochádza k prvotnému osídleniu mikrobiómu dieťaťa. Mikrobióm potom dáva základ imunitnému systému. Mikrobióm je spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré sa usídlili v našom organizme. Je to súbor baktérií, kvasiniek, húb, vírusov a prvokov, ktorý dohromady číta okolo 100 biliónov organizmov so 150x väčšou genetickou informáciou ako u človeka.

V tele začína imunita v bielych krvinkách alebo leukocytoch. Tie sú uložené na rôznych miestach tela, ktoré sa označujú ako lymfoidné orgány, medzi ktoré patrí týmus, slezina, kostná dreň a lymfatické uzliny. Biele krvinky sa ďalej delia na fagocyty a lymfocyty – inak známe ako B bunky a T bunky. Fagocyty priľnú k patogénu, pohltia ho a špeciálnymi enzýmami zničia. Lymfocyty potom pomáhajú si telu spomenúť na predchádzajúcich útočníkov a rozpoznať ich, ak sa vrátia.

vojaci-imunity-infografika-brainmarket-sk

Pretože nevieme o väčšine povinností, ktoré náš imunitný systém robí, často nemyslíme na to, ako je zaneprázdnený. Realita je však taká, že rovnako ako naše srdcia a pľúca, tak aj náš imunitný systém neustále pracuje na tom, aby nás udržal zdravé. O tomto úsilí svedčí aj fakt, že náš imunitný systém generuje gramy protilátok každý deň!

Vrodený a získaný imunitný systém

Imunitní systém môžeme rozdeliť na vrodený a získaný, ktorý pochádza z vystavenia patogénom v priebehu života. V rámci získaného imunitného systému sú deti vybavené miliónmi novo generovaných imunitných bojovníkov zvaných T bunky. Tieto bunky rozpoznávajú každý iný patogén a pomáhajú budovať náš imunitný systém. Množstvo T buniek však v priebehu života začína klesať.

V tehotenstve, získavajú deti imunitné bunky od matky prostredníctvom placenty a po narodení prostredníctvom materského mlieka. Dojčenie je tak pravdepodobne jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť podporiť imunitný systém dieťaťa, keď sa vyvíja. Postupom času imunitný systém dieťaťa dozrieva a dokáže bojovať s infekciami sám.

z_ceho_se_sklada_imunitni_system_SK_Infografika_Instagram_BrainMarket

Funkcie imunitného systému

Ukážeme si modelovú situáciu dieťaťa, ktoré príde do kolektívu a celkom správne môžeme očakávať, že sa sem tam nejakému prechladnutiu najskôr nevyhne. Imunitný systém sa v tomto čase dostane pod paľbu celého kokteilu vírusov, s ktorým si musí poradiť. To je v poriadku. Ako si neskôr vysvetlíme, získaná imunita je pre náš budúci život veľká výhoda, pretože ak napríklad dieťa ochorie na ovčie kiahne, imunitný systém si to zapamätá a nabudúce sa dokáže brániť. Samozrejme to isté neplatí pri prechladnutí alebo chrípke, pretože každá taká sezóna so sebou nesie trochu pozmenený vírus. Funkcia imunitného systému sa posilňuje aj zvýšenou teplotou alebo horúčkou, ktorá podporuje funkciu imunitného systému na mnohých úrovniach. Pokiaľ teda dieťa ochorie, odporúčajú aj lekári počkať 2-3 dni, či si imunitný systém sám neporadí. V opačnom prípade začína pokročilejšia liečba.

Ako imunitný systém pracuje?

Imunitní systém najprv vytvorí silnú odpoveď na všetky nové infekcie. To je obzvlášť dôležité v našich najzraniteľnejších raných rokoch. Látky, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu sa nazývajú antigény. Akonáhle je protilátka vytvorená, jej kópia zostáva v tele, takže ak sa rovnaký antigén objaví znova, môže sa s ním rýchlejšie vysporiadať. Potom si vytvoria spomienky – vo forme pamäťových buniek – pre všetky patogény v našom prostredí, aby sme mohli byť v budúcnosti chránení. Pokiaľ sa prostredie počas nášho života príliš nemení, v dospelosti by sme mali byť dokonale prispôsobení tomu, aby sme zostali zdraví a dokázali sa ubrániť proti väčšine toxínov. V dospelosti môžeme spoznať oslabený imunitný systém najmä vtedy, ak sa nám často opakujú rôzne prechladnutia. A nie je to len o frekvencii, ale aj o priebehu.

Imunitný systém je skutočne sofistikovaný a veľmi prepracovaný systém obrany tela. Keď sa do tela dostane nebezpečná látka, imunitný systém sa naštartuje a zaútočí. Deti nemajú úplne vyvinutý imunitný systém do veku asi 7-8 rokov. Pretože imunitný systém pomáha telu bojovať proti chorobám a infekciám, majú deti v porovnaní s dospelými zvýšené riziko vzniku ochorení ako sú hnačky, infekcie uší, ovčie kiahne alebo potravinové alergie.

Vrodený imunitný systém a získaná imunita

Všetci sme sa narodili s vrodenou imunitou, čo je typ našej všeobecnej ochrany. Koža napríklad funguje ako bariéra, ktorá bráni vstupu patogénov do tela. Imunitný systém rozpozná, ktorí útočníci sú cudzí a ktorí môžu byť potenciálne nebezpeční.

Fyzické bariéry imunitného systému sa skladajú z kože, očnej rohovky a sliznice, ktorá lemuje dýchací, gastrointestinálny a genitourinárny trakt. To všetko vytvára fyzické bariéry, ktoré pomáhajú chrániť telo dieťaťa. Chráni pred škodlivými zárodkami, parazitmi aj. Vrodený imunitný systém, ako už sám názov napovedá, zdedíme. Je aktívny od narodenia dieťaťa a keď tento systém rozpozná „útočníka“, okamžite sa pustí do akcie. Bunky imunitného systému útočníka spoločne obklopia a útočník je zabitý vo vnútri buniek imunitného systému (nazývaných fagocyty).

Získaná imunita sa vyvíja po celý náš život a vytvárame si ju, keď sme vystavení rôznym ochoreniam. Ako sa dieťa vďaka kontaktu s ostatnými stále viac stretáva s rôznymi vírusmi a baktériami, zvyšuje sa šanca na prechladnutie, ale aj organizmus dostáva veľký dar budovať si nepriestrelnú imunitu. Z tohto dôvodu, ak dieťa ochorie, aj lekári odporúčajú 2-3 dni počkať, kým sa nasadia antibiotiká. To je doba, kedy si imunitný systém môže "zapamätať".

Bakteriálne a vírusové ochorenie

Ako už sme si vysvetlili, náš imunitný systém je tvorený vrodenými reakciami, s ktorými sme sa narodili, a adaptívnymi reakciami, ktoré pochádzajú z nahromadenému vystaveniu minulým patogénom. Nie všetko môžeme ovplyvniť, ale dnes je celkom isté, že našu imunitu môžeme niekoľkými krokmi podporiť. A špecifickou skupinou sú práve deti. U tých máme ešte šancu ovplyvniť to, ako bude ich telo reagovať na prichádzajúce ochorenia. Nie je možné sa všetkým ochoreniam úplne vyhnúť (to by ani nebolo žiaduce), ale určite sú kroky, ktorými môžeme ovplyvniť to, ako ich telo bude reagovať pri stretnutí s chorobou, aký bude mať priebeh a ako dlho bude trvať.

Ochorenia, ktoré môžu nielen deti stretnúť sú vždy buď bakteriálneho alebo vírusového pôvodu a tie sa líšia v niekoľkých ohľadoch. Vírusové ochorenia sú predovšetkým rôzne úrovne respiračných ochorení od bežného prechladnutia po chrípku. Prejavuje sa napríklad ťažkosťami dýchacích ciest, kašľom, zvýšenou teplotou alebo horúčkou. V tejto chvíli môže pomerne veľa pomôcť podávaním vitamínu C, pretože ten dokáže zmierniť prejavy ochorenia.[1]

Ochorenie bakteriálneho pôvodu sa prejavuje úplne inak. Predovšetkým treba povedať, že baktérie sú oveľa väčšie organizmy, ktoré vyvolávajú napríklad angínu, problémy s pľúcami alebo infekcie močových ciest. Baktérie nám škodia najmä preto, že narúšajú a dráždia tkanivá, čo potom vyvoláva nepríjemné príznaky.

6 bodov, ktorými môžeme podporiť imunitný systém detí

1.) Kojenie

Materské mlieko obsahuje protilátky zvyšujúce imunitu. Biele krvinky sú jediným zdrojom protilátok pre dojčatá v prvých šiestich mesiacoch života. Materské mlieko chráni pred ušnými infekciami, alergiami, hnačkou, zápalom pľúc, meningitídou a infekciami močových ciest. Mledzivo, prvé mlieko, ktoré sa po pôrode produkuje, je obzvlášť bohaté na protilátky bojujúce proti chorobám, preto je odporúčané dojčenie minimálne 6 mesiacov a určite je to dobrý štart do života.

2.) Mikronutrienty - vitamíny, minerály a stopové prvky

Ako sme si povedali, imunitný systém neúnavne pracuje 24 hodín denne. U detí má o to viac práce, pretože sa ich organizmus prvýkrát stretáva so všetkým, proti čomu musia tvoriť protilátky. V tomto platí to isté, čo u dospelých, pretože tým, že do organizmu „pošleme“ mikronutrienty v dostatočnom množstve, imunitný systém má silu bojovať. A platí to aj naopak. Pokiaľ svoju stravu nemáme pestrú a chýbajú v nej základné živiny, ako sú vitamíny a minerály, môže to byť krok k neustále sa opakujúcim kolesám nachladnutia, infekcií a iných prejavoch oslabeného organizmu. Bohužiaľ kvalita ovocia a zeleniny a s tým aj súvisiaci obsah vitamínov a minerálov, z niekoľkých dôvodov klesá. Kvôli tomu sa ani u detí nemôžeme spoliehať iba na stravu, hoci by nám malo byť jasné, že pestrý jedálniček detí je niečo, o čo by sme sa mali usilovať. Treba povedať, že aj s vitamínmi a minerálmi, ktoré budeme deťom podávať, je dôležité mať trpezlivosť. Vybudovať si silnú imunitu často trvá dlhšie, ale je to do budúcna veľmi efektívne.

vitaminy_a_mikronutrienty_pro_děti_infografika_brainmarket_sk

Určite by sme mali spomenúť, ktoré doplnky stravy je dobré deťom dávať. Často sa rodičia snažia doplnky stravy riešiť multivitamíny. Tie sú vhodné cez teplejšie časti roka, ktoré nie sú tak rizikové na rôzne vírusové ochorenia. V čase jesene a nastupujúcej zimy je efektívnejšie voliť základné vitamíny zvlášť. Ktoré sú to? Je to podobné ako u dospelých, tzn. vitamín C, vitamín D a zinok. Všetky tieto vitamíny dnes pohodlne nájdete vo forme cukríkov, ktoré sú najmä pre menšie deti príťažlivejšie, čo sa chuti týka. U väčších detí, ktoré nemajú problém s prehĺtaním kapsúl môžete ako vitamín C, tak vitamín D podávať v kapsulách, poprípade v spreji, kvapkách alebo prášku. Významný podiel na silnom imunitnom systéme má kolostrum. To môže byť buď kozie alebo kravské. Kolostrum je mimoriadne bohaté na imunoglobíny, laktoferin, cytokiny a široké spektrum vitamínov a biominerálov. Svoj význam má tiež rybí olej. Okrem vplyvu na správny rast a vývoj mozgu má tiež vplyv na imunitný systém.[2]

jak posílit imunitu dětí infografika brainmarket sk

3.) Obmedzte u detí cukor

To, že nám cukor škodí najskôr vieme. Západná medicína hovorí o cukre iba v súvislosti s nadváhou a nezdravým životným štýlom. Pre náš imunitný systém je cukor oveľa väčší problém. Strava s vysokým obsahom rafinovaného cukru môže narušiť príjem niektorých vitamínov a minerálov a okrem toho cukor zaberá miesto pred nespracovanými potravinami, ktoré telu okrem vitamínov a minerálov dodávajú tiež vlákninu

4.) Dostatok spánku a psychická pohoda

Spánok je nemenej podstatným spôsobom, ktorým môžeme podporiť imunitný systém a netýka sa zďaleka len detí, ale aj nás dospelých. Nastavenie spánkového režimu, ktorý bude každý deň približne rovnaký a nebudú v ňom veľké časové výkyvy je pre imunitu detí kľúčové. Dĺžka spánku sa líši podľa veku. Školou povinné deti by mali spať až 11 hodín denne, zatiaľ čo dospievajúci 9 hodín. Ku kvalite spánku môžu pomoci okuliare, ktoré blokujú modré svetlo. Tie pomáhajú vyplavovať hormón melatonín (hormón spánku) a tak podporiť ako dobu zaspávania, tak celkovú kvalitu spánku.

Psychická pohoda, stres zo školy alebo neznámeho prostredia a strach majú negatívny vplyv na imunitný systém dieťaťa. Deti môžu s nástupom do školy z uvedených dôvodov byť častejšie choré, ale samozrejme to tak nemusí byť vždy. Stres a psychická nestabilita je dnes často jedným z dosť opomínaným faktorom, ktorý môže funkciu imunitného systému narušiť.

5.) Probiotiká

Zdravý črevný mikrobióm je pre detský imunitný systém rovnako dôležitý ako u dospelých, pretože 70-80% imunitných buniek sa nachádza v črevách. Príjem probiotík je veľmi dôležitý. Deti by nemali kombinovať iba rôzne doplnky stravy, ale predovšetkým skúšať nové jedlá s obsahom probiotík, ako sú fermentované potraviny – jogurt, kefír, kvasená zelenina a pod. Tieto potraviny väčšinou pre deti nebývajú príliš príťažlivé, ale ak pôjdete príkladom, môžete mať oveľa väčší úspech a zároveň urobíte niečo pre zdravie vlastného mikrobiómu.

prirodni_probiotika_SK_Infografika-BrainMarket-2

Okrem príkladov stravovania skúste s deťmi hovoriť o tom, prečo je zdravá strava dôležitá. Deti sú už ako malé množstvo vecí schopné pochopiť, pokiaľ dostanú dostatočné množstvo odpovedí. Koniec koncov je to dobrý spôsob, ako ich naučiť sa o svoje zdravie starať aj v budúcnosti, keď budú musieť prebrať zodpovednosť samy za seba.

6.) Strava

Strava u detí je samostatnou kapitolou. Už vieme, že by sme mali vyberať potraviny, ktoré prospievajú zdraviu prospešným baktériám v tráviacom trakte a tak rovnako by sme mali zvážiť, či je v jedálničku dieťaťa dostatok vitamínov, minerálov v podobe ovocia a zeleniny a tiež bielkovín. U vitamínov a minerálov už vieme, že ich rola je v správnom imunitnom zdraví nenahraditeľná, ale u bielkovín nás môže prekvapiť ich dôležitosť. U detí i dospelých dnes vidíme častý nedostatočný príjem bielkovín a nadmieru sacharidov aj tukov. Tu môžeme naraziť na problém, pretože protilátky sú bielkovinového typu. Pokiaľ teda v strave chýbajú bielkoviny, môže byť imunitný systém oslabený.

Zároveň by ste deťom nemali servírovať priemyselne spracovanú potravu vo forme rôznych polotovarov, ale aj napríklad údenín. Zvýrazňovače chuti a umelé sladidlá či farbivá by v detskom jedálničku nemali čo robiť, pretože sa na nich dá vytvoriť závislosť a ich dopad na zdravie bol niekoľkokrát zdokumentovaný.

Záver

detí sa imunita buduje do 7 rokov, to je obdobie, kedy môžeme významne ovplyvniť imunitný systém dieťaťa aj to, ako si poradí s prichádzajúcimi ochoreniami. Cieľom silnej imunity nie je vyhýbanie sa okolitému svetu, aby sme zabránili nakazeniu, ale „vycvičiť“ imunitu tak, aby si imunita v budúcnosti poradila so všetkým, s čím sa dieťa stretne.

 

Veronika Halusková

 

Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!

  

1. The effectiveness of vitamin C in preventing and relieving the symptoms of virus-induced respiratory infections, H C GortonK Jarvis, https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10543583/ 

2. Innate Immunity and Breast Milk, Nicole Theresa Cacho1, Robert M. Lawrence, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5447027/

3. Effects of Omega-3 Fatty Acids on Immune Cells, Saray Gutiérrez, Sara L Svahn, and Maria EJohansson, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6834330/